Lk 7, 24-30
O čo prosím?
O veľkú citlivosť na Božie adventné vnuknutia.

• „ Čo ste vyšli na púšť vidieť?“ (verš 24). Pristavím sa pri Ježišovej otázke. Už na začiatku meditácia sa ma spytuje na moje očakávanie v súvislosti s časom púšte – Adventom. Aký je môj tohtoročný Advent? Čím žijem v tomto čase?
• Ježiš mi ukazuje Jána Krstiteľa. Je to človek Adventu, od ktorého sa môžem učiť stálosti a náročnosti na seba. Pozriem sa na svoje povolanie: v čom najviac pripomínam "trstinu zmietanú vetrom", "človeka oblečeného do jemných šiat"?
• Pozvem Jána Krstiteľa do môjho duchovného života. Poprosím ho, aby mi pomohol oslobodzovať sa od kompromisov, pohodlia a viedol ma k evanjeliovej radikálnosti.
• Započúvam sa do slov Ježiša, ktorý vydáva svedectvo o Jánovi. Čo by povedal, keby mal dnes vydať svedectvo o mne? Spýtam sa, čo Ho najviac teší a čo Ho zarmucuje v mojom živote. Nadviažem srdečný dialóg s mojim Majstrom.
• Ježiš mi dáva najavo, že v kráľovstve Otca sú za najväčších pokladaní maličkí. Pozriem sa na moje správanie sa vo vzťahu k iným. Čo vo mne prevláda: skromnosť, tichosť, pokora, alebo pýcha, namyslenosť a povyšovanie sa?
• Advent je pre mňa ako Jánov krst pokánia. Pripravuje ma na stretnutie so Spasiteľom. Budem vrúcne prosiť Boha, aby mi posielal Jána Krstiteľa a napomínal ma, keď sa začínam vzďaľovať z evanjeliovej cesty.
• Posledné slová dnešného Evanjelia sú pre mňa varovaním, aby som tak ako farizeji a zákonníci, neprekazil Boží zámer so mnou (verš 30). V srdci si uchovám modlitbu: "Chráň ma pred premárnením milosti Adventu".