Mt 11, 16-19
Komuže prirovnám toto pokolenie? Podobá sa deťom, čo vysedávajú na námestí a pokrikujú na: svojich druhov:
„Pískali sme vám, a netancovali ste; nariekali sme, a neplakali ste.“
Prišiel Ján, nejedol a nepil, a hovoria: „Je posadnutý zlým duchom.“ Prišiel Syn človeka, je a pije, a hovoria: „Hľa, pažravec a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov!“ No múdrosť ospravedlňujú jej skutky.“

O čo prosím?
O múdre srdce, schopné spoznávať a prijímať Ježišovu vôľu.

• Ježiš ku mne prichádza s adventným Slovom, ktoré ma provokuje klásť si otázku o postoji k Jeho vôli. Moju meditáciu začnem vrúcnou prosbou o dôkladné rozoznanie „s kým mám porovnať... seba“ (verš 16).
• Ježiš ma vystríha pred postojom „detí na námestí“. Chcú, aby Boh „tancoval“ tak, ako ony „pískajú“ a „plakal“ tak, ako „nariekajú“ (verš 17). Sú zahľadené do seba a nespokojné.
• Zamyslím sa nad mojimi pocitmi a myšlienkami, ktoré prechovávam voči Bohu. Čo môžem povedať o mojich očakávaniach voči nemu? Nenachádzam v obraze „detí na námestí“ seba?
• Ježiš ma upozorňuje, že vždy, keď sa správam ako vrtošivé „deti na námestí“, nie som schopný vnímať Jeho prítomnosť a milosť, s ktorou prichádza. Moje náreky sa môžu stať prekážkou pre stretnutie s Ježišom, ktorý je každý deň tak blízko (verše 18-19).
• Uvedomím si, že Boh mi aj dnes posiela prorokov, ktorí ma učia prekonať seba, obetovať sa, podriadiť sa Božej vôli (verš 18). Ako ich prijímam? Dovolím, aby pranierovali moje hriešne postoje a aby boli voči mne nároční?
• Advent ma učí spoznávať Syna Človeka – „priateľa mýtnikov a hriešnikov“ (verš 19). Priznanie si morálnej biedy môže byť začiatkom môjho vrúcneho vzťahu k Ježišovi.
• Vo vrúcnej adventnej modlitbe budem volať: „Ježišu, daj mi múdre srdce, slobodné od nárekov a otvorené na Tvoju náročnú lásku!“.