Lk 5, 17-26
O čo prosím?
O vnútornú slobodu od hriechu i nezriadených pripútaní.

• Predstavím si seba uprostred zástupu, ktorý počúva Ježiša. Sadnem si blízko Ježiša. Lukáš vraví, že je v Ňom zázračná moc uzdravovať (verš 17). Vzbudím si v sebe adventnú túžbu prebývať v Jeho blízkosti.
• Uvedomím si, že každý deň mám príležitosť, aby som stretával Ježiša a „dotýkal“ sa Ho vo sviatostiach. Čo môžem povedať o mojej viere v silu Eucharistie, sviatosti pokánia, sviatosti pomazania chorých?
• Zahľadím sa na ochrnutého človeka. Osobitne si všimnem ľudí, ktorí sa chcú cez strechu dostať k Ježišovi, ktorého obliehajú zástupy (verše 18-20). Vcítim sa do ich duchovného rozpoloženia, do ich túžob. Uvidím, s akou odovzdanosťou hľadajú u Ježiša zázrak uzdravenia.
• Spýtam sa na moje duchovné túžby. Čo očakávam o Ježiša? Čo hasí moje duchovné túžby a očakávania? Čo mi pomáha rozvíjať ich?
• Ježiš oslobodzuje ochrnutého predovšetkým od hriechov (verš 20). Hriechy rodia duchovné ochrnutie - skryté, ale zároveň najviac sťažujúce život. Čo môžem povedať o moje vnútornej slobode? Čo najviac zotročuje môj život? Úprimne o tom porozprávam Ježišovi.
• Všimnem si pobúrenie farizejov a zákonníkov (verš 21). Neveria, že Ježiš má moc odpúšťať hriechy. Ježiš prenikol ich myšlienky. Všimol si nepokoj ich srdca (verš 22). Uzdravuje chorého aby vyliečil ich neveru (verše 23-25).
• Ježiš ma pozná. Pozná moje „choroby“ viditeľné nielen očami, ale aj tie, ktoré sú ukryté pred ľudským zrakom. V srdečnom rozhovore s Ježišom Ho poprosím o dar hlbokej a plodnej adventnej spovede.