Lk 1, 67-79
O čo prosím?
O hlboké presvedčenie, že Ježiš ma môže spasiť.

• V predvečer Vianoc dostávam Slovo, ktoré ma pozýva k spoločnej modlitbe so Zachariášom, ktorému dal Boh vnuknutie. Budem vrúcne vzývať Ducha Svätého, aby ma naplnil podobne ako jeho (verš 67) a dovolil mi zakúsiť silu Slova.
• Boh ma chce navštíviť a vyslobodiť (verš 68). Na akých miestach svojho života ho najviac čakám? Spomeniem si na moje zotročenia, nezriadené túžby, vzťahy. Dovolím Mu narodiť sa v mojom „brlohu“?
• Dostávam Slovo prisľúbenia, že Boh môže vzbudiť spasiteľnú moc v mojom dome, v mojej rodine, v mojom spoločenstve (verš 69). Pozvem Ježiša do svojho domu. Už teraz, skôr ako si sadnem k štedrovečernému stolu, bude volať, aby prišiel.
• Boh mi prisahal, že ma príde vyslobodiť od mojich nepriateľov, od strachu (verše 70-75). Pozriem sa na históriu môjho života tak, aby som si v ňom všimol Božie pôsobenie. Za čo by som Mu chcel osobitne poďakovať? Odovzdám Mu moju budúcnosť, najmä to, čoho sa obávam.
• Zachariáš s vierou vyznáva, že Boh chce jeho dieťa použiť, aby prostredníctvom neho pripravil svet na stretnutie so Spasiteľom (verše 76-77). Spasiteľ ku mne prichádza aj cez mojich najbližších. Oni sú ako Betlehem, v ktorom sa rodí Ježiš, aj tí, ktorí sa mi zdajú byť najslabšími.
• Budem kontemplovať „hĺbku milosrdenstva Otca“, ktorý nám posiela "Vychádzajúceho z výsosti“ (verš 78). Chce zažiariť v mojich mrákavách, vyviesť ma z „tmy a tône smrti" a navrátiť mi pokoj srdca (verš 79). Verím, že to robí práve pre mňa, dnes?
• Uchovám si v srdci Slová, ktoré vo mne najväčšmi rozpaľujú túžbu po Spasiteľovi. Sadnem si k štedrovečernému stolu s tým, že ich budem uchovávať vo svojich myšlienkach. Budem opakovať: „Príď, Vychádzajúci z výsosti!“.