Slovo predstaveného generálneho salvatoriánov

„Niet ho tu. Vstal z mŕtvych!“
Lk 24,6

Milostiplné a požehnané Veľkonočné sviatky,
nádej z Kristovho víťazstva,
vďačnosť a lásku voči Spasiteľovi,
a radosť zo zmŕtvychvstania nášho Pána

vyprosujú salvatoriáni

Veľmi chcem, aby toto veľkonočné blahoželanie bolo čo najmenej všeobecné. Ale obávam sa, že niekoho vynechám. Nechcem povedať blahoželanie iba vám,

čo poctivo chodíte do kostola a želať vám vnútorný pokoj a radosť z adorácie a nechať vonku ateistov, vzdialených a znechutených. Nezdá sa mi spravodlivé vylúčiť starých ľudí zo žičení nového života, ktoré chcem adresovať mladým, ale ani mladých, keď starým venujem želanie nádejí bez konca, zmierenie sa so životom a pohodu pokojného očakávania. Nemôžem povedať ani sociálne blahoželanie, pretože neviem, či by som zvládol podozrenie z prázdna, keď budem želať chudobným lepšie časy, roľníkom a remeselníkom spravodlivejšie ohodnocovanie, robotníkom a zamestnancom dôstojnejšie podmienky v práci, podnikateľom a zamestnávateľom menej ustráchaný život. Ale čo poviem nezamestnaným?

Vrátim sa k obrazu kameňa, ktorý našli ženy vo veľkonočné ráno odvalený od hrobu, keď prišli do záhrady.
Každý z nás má svoj kameň. Všetci poznáme obrovskú skalu položenú na duši, ktorá nenechá prúdiť vzduch, chladivo tiesni, blokuje každý lúč svetla a bráni komunikovať s druhými. Je to balvan samoty, biedy, choroby, nenávisti, zúfalstva, hriechu.

Veľká noc nech je teda pre všetkých odvalením kameňa, koniec nočnej mory, začiatok nového svetla a jar nových vzťahov.

Každý z nás, keď vyjde zo svojho hrobu, nech sa posnaží pohnúť aj vedľajším kameňom a konečne sa zopakuje zemetrasenie, ktoré sprevádzalo Kristovu veľkú noc.

Veľká noc je sviatok odvalených kameňov. A Evanjelium jasne hovorí, že obidve najväčšie udalosti v dejinách spásy, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, boli charakterizované zemetrasením.

Nech Vás Zmŕtvychvstalý osvieti radosťou a naplní dôverou. Spolu s ním to dokážeme.