Lk 1,39-45

„Blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán...“

Chvíle úžasu sú krásne, no veľmi krátke. Strácajú sa rýchlo a život sa vracia do starých koľají. Potom ostávajú už len spomienky a otázka: stalo sa to všetko naozaj?

Nemáme žiaden dôvod myslieť si, že v živote Márie to bolo inak. Po nečakanej a nádhernej chvíli, ktorú prežila v Nazarete, po návšteve anjela, po predpovedi, že sa z Božieho vyvolenia stane matkou jeho Syna – sa Mária ocitla sama. Anjel od nej odišiel. Nebol to len sen mladučkého dievčaťa?

Keď anjel odišiel, v jej živote sa na prvý pohľad nič nezmenilo. No v podstate sa zmenilo všetko: pod Máriiným srdcom bol nový život – Boží život. Kto tomu uverí? Uverí tomu samotná Mária?

Áno, ona uverila. A je blahoslavená, lebo uverila...

Blahoslavený môžem byť aj ja, ak uverím, že sa Boh naozaj chce a naozaj sa môže narodiť aj v mojom srdci...