Mk 1,1-8

„Hlas volajúceho na púšti: ‘Pripravte cestu Pánovi’...“

Boh zveril Jánovi úlohu: ohlásiť svetu príchod Spasiteľa. A čo robí Ján? Namiesto toho, aby hlásal, odchádza na púšť...

Pre nás je konanie Jána nezmyselné. My by sme urobili úplne inak. My by sme išli do miest a na námestia – hľadali by sme ľudí; my by sme hlásali zverenú zvesť v masmédiach: v televízii, v rozhlase, v tlači, na internetových fórach. A ani by nás nenapadlo ísť na púšť. Naš „zdravý rozum“ by sa pýtal: aký zmysel má hlásať radostnú zvesť na púšti, kde nepočúva nikto – iba piesok a kamenie, iba nebo a hviezdy?

Rozliehajúci sa Jánov hlas na púšti bol počutý. Prichádzali k nemu ľudia, aby sa dali pokrstiť a aby sa obrátili k Bohu.
To, čo sa nám zdalo nezmyselné a neužitočné malo hlboký zmysel a prinieslo veľké ovocie. Stalo sa tak iba vďaka tomu, že sa Ján nebál a nehanbil konať „nezmyselné“ vecí.

Dnešný svet je púšťou na ktorej nás málokto počúva. Či to znamená, že nemáme hlásať? Po tisíckrať nie!
Na púšti nášho sveta je veľmi potrebný prorocký hlas. Tým viac, čím menej je tých, ktorí počúvajú.