26. nedeľa v cezročnom období

Meditacia lectio divina - 25. septembra 2011

Evanjelium: Mt 21, 28-32
28„Čo poviete na toto? Istý človek mal dvoch synov. Prišiel k prvému a povedal mu: »Syn môj, choď dnes pracovať do vinice!« 29Ale on odpovedal: »Nechce sa mi.« No potom to oľutoval a išiel. 30Išiel k druhému a povedal mu to isté. Ten odpovedal: »Idem, pane!« Ale nešiel. 31Kto z týchto dvoch splnil otcovu vôľu?“ Odpovedali: „Ten prvý.“ Ježiš im povedal: „Veru, hovorím vám: Mýtnici a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva. 32Lebo k vám prišiel Ján cestou spravodlivosti, a neuverili ste mu. Ale mýtnici a neviestky mu uverili. A vy, hoci ste to videli, ani potom ste sa nekajali a neuverili ste mu.

 

O čo prosím?
O milosť prehĺbenia sa a umocnenia v životných rozhodnutiach.

  • Ježiš ma varuje pred nábožnosťou postavenou na slovách namiesto konkrétnych činov. Predkladá mi príklad dvoch synov (verše 28-30) S ktorými z nich by som porovnal svoje správanie? Kým som najčastejšie: človekom sľubov a prehlásení, alebo človekom konkrétnych rozhodnutí a činu?
  • Sľúbil som Bohu niečo, čo som nesplnil? Som dôsledný v mojich duchovných predsavzatiach? Čo môžem povedať o mojej vernosti prísahám alebo sľubom daným pred Bohom (kňazská, rehoľná, manželská vernosť, atď)?
  • Ježiš chápe moje bloky a dokonca i vzbury pri plnení Jeho vôle. Dáva mi čas. Čaká však, že sa spamätám a nakoniec Bohu poviem: „Nech sa mi stane podľa Tvojho slova“ (verše 30-31). Takýto postoj je mu milší ako pekné slová, z ktorých nevyplýva žiadna zmena života.
  • Ježiš varuje pred postojom formalizmu a nábožnosťou, ktorá je stavaná na vytváraní dojmu. Korešponduje moja vnútorná nábožnosť so stavom môjho srdca? Je pri mojom náboženskom postoji pre mňa dôležitejší  Boh alebo názor človeka?
  • Ježiš ma varuje pred postojom prílišnej zahľadenosti do seba.  Spasení budú hriešnici, ktorí prijímajú napomenutie od spravodlivého (verše 31-32). Budem úpenlivo prosiť Ježiša, aby vo mne demaskoval pýchu a pretvárku: „Ježišu, chcem byť priamy a pravdivý!“.
Uvedomím že Ježiš na mňa každý deň hľadí s láskou. Vidí každú moju prácu, pozná každý záchvev môjho srdca a nič neunikne Jeho pozornosti.
„A keď sa posadil, pristúpili k nemu jeho učeníci.“ (verš 1). Budem hľadieť na učeníkov, ktorý sa k Nemu približujú. Ako často prichádzam k Ježišovi? Je vo mne prítomná túžba po Ňom, po Jeho prítomnosti?
„Vtedy otvoril svoje ústa...“ Uvedomím si, že Ježiš ma každodenne osobne učí: v Liturgii Slova, v Eucharistii, v modlitbe breviára, v katechéze... Viem si spomenúť na slovo, ktoré ma v poslednom čase najviac zasiahlo? Aké to bolo slovo?
„Blahoslavení...“ Stanem si doprostred zástupu, ktorý sa zhromaždil na hore. Uvidím Ježiša, ktorý hľadí na mňa. Pozorne a pomaly si prečítam každé z blahoslavenstiev (verše 3-11). Ktoré sa najviac dotýka súčasnej situácie môjho života?
Ježiš vidí stav môjho ducha a moju súčasnú životnú situáciu. Dokážem ju prijať ako Jeho požehnanie? Verím, že Ježiš ma aj v túto chvíľu požehnáva, že túži po mojom šťastí?
„Radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi“ (verš 12a). Ježiš mi pripomína, že cieľom môjho života je nebo.
V záverečnej modlitbe poprosím Ježiša o vnútornú schopnosť predkladať Mu všetko, čo prežívam v každodennom živote. Odovzdám Ježišovi môj deň a budem opakovať: „Verím, že ma požehnávaš!“.
 
stat4u