Meditacia lectio divina - 15. augusta 2011

Evanjelium: Lk 1, 39-56
³⁹V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji. ⁴⁰Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. ⁴¹ Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý. ⁴²Vtedy zvolala veľkým hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. ⁴³Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? ⁴⁴Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone. ⁴⁵A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.“
⁴⁶Mária hovorila:
„Velebí moja duša Pána
⁴⁷a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi,
⁴⁸lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice.
Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia,
⁴⁹lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný,
a sväté je jeho meno
⁵⁰a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie
s tými, čo sa ho boja.
⁵¹Ukázal silu svojho ramena,
rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú.
⁵²Mocnárov zosadil z trónov
a povýšil ponížených.
⁵³Hladných nakŕmil dobrotami
a bohatých prepustil naprázdno.
⁵⁴Ujal sa Izraela, svojho služobníka,
lebo pamätá na svoje milosrdenstvo,
⁵⁵ako sľúbil našim otcom,
Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.“
⁵⁶Mária zostala pri nej asi tri mesiace a potom sa vrátila domov.

O čo prosím?
O ľudskú citlivosť a jednoduchosť v stretnutiach s druhým človekom.

• Zahľadím sa na Máriu, ktorá sa ponáhľa na ďalekú a ťažkú cestu, aby mohla preukázať službu Alžbete (verš 39). Poprosím Máriu, aby mi dovolila sprevádzať Ju na Jej ceste. Pokúsim sa vcítiť do toho, čo prežíva.
• Uvidím radosť na Alžbetinej tvári, keď pozdravuje Máriu (verše 40-45). Dve ženy, ktoré si s pokorou vychádzajú v ústrety. Objímu sa s láskou a úctou. Budem kontemplovať ich stretnutie, gestá, rozhovory.
• Aké sú moje vzťahy s blízkymi, v rodine a v komunite? Dokážem ísť v ústrety všetkým bez rozdielu? Sú takí ľudia, ktorým sa vyhýbam a z rozličných dôvodov by som nedokázal preukázať im službu? Kto to je? V úprimnej modlitbe poprosím Máriu, aby mi pomohla priblížiť sa k nim.
• Budem hľadieť na Máriu, ktorá plná vďačnosti vylieva pred Bohom svoju radosť. Velebí Ho  za Jeho dobrotu a milosrdenstvo. V Ňom samom objavuje svoju dôstojnosť a hodnotu. Teší sa zo svojho povolania. Máriina modlitba sa stáva zrkadlom krásy Jej duše.
• S veľkou pozornosťou budem objavovať v ďalších veršoch Magnificatu duchovnú krásu Márie (verše 46-55). Aké Máriine črty vo mne vyvolávajú najväčšie pohnutie? Budem na Ňu hľadieť a sýtiť vlastné srdce krásou Jej vnútra.
• Čo môžem povedať o mojej osobnej modlitbe? Kvalita modlitby je odrazom kvality môjho vnútra. Ktoré slová z Máriinej modlitby by som dokázal zopakovať ako svoje a ktoré sa mi zdajú byť cudzie a vzdialené?
• V srdečnom rozhovore s Máriou Ju poprosím, aby vo mne vzbudila lásku k pokornej službe a hlbokej vnútornej modlitbe. O to isté poprosím v modlitbe pre mojich blízkych. Zakončím modlitbou Magnificat.