19. nedeľa v cezročnom období

Meditacia lectio divina - 7. augusta 2011

Evanjelium: Mt 14, 22-33
22
A hneď rozkázal učeníkom, aby nastúpili na loďku a išli pred ním na druhý breh, kým on rozpustí zástupy.
23Keď rozpustil zástupy, vystúpil sám na vrch modliť sa. Zvečerilo sa a on tam bol sám.
24Loďka bola už mnoho stadií od zeme a zmietali ňou vlny, lebo vietor dul proti nim. 25Nad ránom sa, kráčajúc po mori, blížil k nim Ježiš. 26Keď ho učeníci videli kráčať po mori, vzrušení vraveli: „Mátoha!“ A od strachu vykríkli. 27Ale Ježiš sa im hneď prihovoril: „Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!“
28Peter mu povedal: „Pane, ak si to ty, rozkáž, aby som prišiel k tebe po vode.“ 29On povedal: „Poď!“ Peter vystúpil z loďky, vykročil po vode a šiel k Ježišovi. 30Ale keď videl silný vietor, naľakal sa. Začal sa topiť a vykríkol: „Pane, zachráň ma!“ 31Ježiš hneď vystrel ruku, zachytil ho a povedal mu: „Maloverný, prečo si pochyboval?“ 32A keď vstúpili do loďky, vietor utíchol. 33Tí, čo boli na loďke, klaňali sa mu a vraveli: „Naozaj si Boží Syn!“

 

O čo prosím?
O hlbokú vieru, že Ježiš mi nedá nikdy zahynúť.

  • Po rozmnožení chleba Ježiš vyzýva učeníkov, aby preplávali na druhý breh (verš 22). On sám ide na vrch, aby sa modlil. Nechce žiaden rozruch. Vo všetkom, čo robí, hľadá slávu Otca.
  • Budem kontemplovať Ježiša tichého a pokorného, úplne oddaného Otcovi. Dokážem sa v mojej práci presunúť do úzadia? Hľadám predovšetkým Božiu slávu? Nezacláňam Ho sebou samým?
  • Vyjdem na vrch spolu s Ježišom, aby som sa modlil (verš 23). Predstavím si, že som tam spolu s Ním. Je večer. Budem hľadieť na Jeho premodlenú tvár, počúvať Jeho rozhovor s Otcom. Uvedomím si, že Ježiš každodenne hľadí na Otca a modlí sa za mňa. Zhovára sa s ním o mojom živote. Verím v Ježiša, ktorý sa každý deň modlí za mňa k Otcovi?
  • Budem hľadieť na učeníkov, ktorí sa boria s veľkými vlnami, aby preplávali na druhý breh jazera (verš 24). Všimnem si ich únavu, ťažký dych a námahu z veslovania na rozbúrenom jazere. Nespoznávajú Ježiša, ktorý k nim prichádza (verše 25-26).
  • Spoznávam Ježiša uprostred mojich každodenných povinností? Nezatieňuje mi únava a aktívny život Jeho prítomnosť?
  • Vcítim sa do zážitkov Petra, ktorý kráča po  vode (verše 28-30). Skúsim spolu s ním prežiť zážitok topenia sa. Zacítim teplo Ježišových dlaní. On ma okamžite zachraňuje z rozbúrených vĺn jazera.
  • Vyznám Ježišovi moju vieru a poprosím Ho o hlboké precítenie Jeho prítomnosti, najmä uprostred krízových situácií. Chytím sa Ježiša a poviem mu jednoduché slová modlitby: „Ježišu, drž ma silne a nedovoľ mi zahynúť!“.
Uvedomím že Ježiš na mňa každý deň hľadí s láskou. Vidí každú moju prácu, pozná každý záchvev môjho srdca a nič neunikne Jeho pozornosti.
„A keď sa posadil, pristúpili k nemu jeho učeníci.“ (verš 1). Budem hľadieť na učeníkov, ktorý sa k Nemu približujú. Ako často prichádzam k Ježišovi? Je vo mne prítomná túžba po Ňom, po Jeho prítomnosti?
„Vtedy otvoril svoje ústa...“ Uvedomím si, že Ježiš ma každodenne osobne učí: v Liturgii Slova, v Eucharistii, v modlitbe breviára, v katechéze... Viem si spomenúť na slovo, ktoré ma v poslednom čase najviac zasiahlo? Aké to bolo slovo?
„Blahoslavení...“ Stanem si doprostred zástupu, ktorý sa zhromaždil na hore. Uvidím Ježiša, ktorý hľadí na mňa. Pozorne a pomaly si prečítam každé z blahoslavenstiev (verše 3-11). Ktoré sa najviac dotýka súčasnej situácie môjho života?
Ježiš vidí stav môjho ducha a moju súčasnú životnú situáciu. Dokážem ju prijať ako Jeho požehnanie? Verím, že Ježiš ma aj v túto chvíľu požehnáva, že túži po mojom šťastí?
„Radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi“ (verš 12a). Ježiš mi pripomína, že cieľom môjho života je nebo.
V záverečnej modlitbe poprosím Ježiša o vnútornú schopnosť predkladať Mu všetko, čo prežívam v každodennom živote. Odovzdám Ježišovi môj deň a budem opakovať: „Verím, že ma požehnávaš!“.
 
stat4u