18. nedeľa v cezročnom období

Meditacia lectio divina - 31. júla 2011

Evanjelium: Mt 14, 13-21
13Keď to Ježiš počul, odobral sa odtiaľ loďkou na pusté miesto do samoty. Ale zástupy sa o tom dopočuli a pešo išli z miest za ním. 14Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi a uzdravoval im chorých.
15A keď sa zvečerilo, pristúpili k nemu učeníci a hovorili: „Toto miesto je pusté a čas už pokročil. Rozpusť zástupy, nech sa rozídu do dedín kúpiť si jedlo.“
16Ale Ježiš im povedal: „Nemusia nikam chodiť; vy im dajte jesť!“
17Oni mu vraveli: „Nemáme tu nič, iba päť chlebov a dve ryby.“
18On povedal: „Prineste mi ich sem!“
19KPotom rozkázal, aby si zástupy posadali na trávu. Vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával učeníkom a učeníci zástupom.
20Všetci jedli a nasýtili sa, ba ešte nazbierali dvanásť plných košov zvyšných odrobín. 21A tých, čo jedli, bolo asi päťtisíc mužov, okrem žien a detí.



O čo prosím?
O hlbokú skúsenosť Ježišovej moci v mojom živote.

  • Keď sa Ježiš dozvedá o mučeníckej smrti Jána Krstiteľa, plný bolesti odchádza na púšť. Chce byť sám s Otcom. Uvidím Ježiša, ktorý sa v člne prepravuje na vzdialené miesto (verš 13). Pri pohľade na Majstra si položím otázku: Je vo mne túžba po púšti? Ako často si darujem čas na mlčanie a osobnú modlitbu?
  • Budem kontemplovať Ježiša, ktorému je ľúto veľkého zástupu ľudí (verš 14). Predstavím si, ako pristupuje k chorým, prejavuje im súcit a uzdravuje ich. Čo je moja najväčšia choroba? Budem ho s vierou prosiť, aby ma uzdravil.
  • Predstavím si iný obraz (verše 15-16). Je večer. Zástupy ľudí sú stále s Ježišom. Sú hladní a unavení páľavou dňa. Som medzi nimi. Uvidím bezradnosť a ustarostenosť učeníkov, ale aj pokoj Ježiša.
  • Započúvam sa do rozhovoru učeníkov s Ježišom. Uvidím úžas na ich tvárach, keď z jeho úst počujú: „Vy im dajte jesť“  (verš 16). Počítajú chleby a ryby, ktoré majú so sebou. Sú sústredení na seba. Nedokážu poprosiť Ježiša, aby im pomohol v ich biede.
  • Spomeniem si na situácie v mojom živote, keď som sa cítil bezradný a „strácal som hlavu“. Ako často som v takejto chvíli hľadal pomoc u Ježiša? Zhováram sa s ním o mojich úzkostiach?
  • Budem kontemplovať scénu rozmnoženia chleba (verše 18-21). Uvidím Ježiša, ktorý káže zástupu, aby si sadol do trávy, berie do rúk chlieb a ryby a modlí sa k Otcovi. Ľud s úžasom hľadí na to, čo sa práve deje. Pre všetkých je dosť potravy. Sú sýti. Uvidím ich radosť a nadšenie z Ježiša.
  • Uvedomím si, že zázračné pôsobenie Ježiša sa neskončilo. Naďalej koná s mocou. Budem opakovať moje vyznanie viery: „Ježišu, si silou v mojej bezradnosti!“.
Uvedomím že Ježiš na mňa každý deň hľadí s láskou. Vidí každú moju prácu, pozná každý záchvev môjho srdca a nič neunikne Jeho pozornosti.
„A keď sa posadil, pristúpili k nemu jeho učeníci.“ (verš 1). Budem hľadieť na učeníkov, ktorý sa k Nemu približujú. Ako často prichádzam k Ježišovi? Je vo mne prítomná túžba po Ňom, po Jeho prítomnosti?
„Vtedy otvoril svoje ústa...“ Uvedomím si, že Ježiš ma každodenne osobne učí: v Liturgii Slova, v Eucharistii, v modlitbe breviára, v katechéze... Viem si spomenúť na slovo, ktoré ma v poslednom čase najviac zasiahlo? Aké to bolo slovo?
„Blahoslavení...“ Stanem si doprostred zástupu, ktorý sa zhromaždil na hore. Uvidím Ježiša, ktorý hľadí na mňa. Pozorne a pomaly si prečítam každé z blahoslavenstiev (verše 3-11). Ktoré sa najviac dotýka súčasnej situácie môjho života?
Ježiš vidí stav môjho ducha a moju súčasnú životnú situáciu. Dokážem ju prijať ako Jeho požehnanie? Verím, že Ježiš ma aj v túto chvíľu požehnáva, že túži po mojom šťastí?
„Radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi“ (verš 12a). Ježiš mi pripomína, že cieľom môjho života je nebo.
V záverečnej modlitbe poprosím Ježiša o vnútornú schopnosť predkladať Mu všetko, čo prežívam v každodennom živote. Odovzdám Ježišovi môj deň a budem opakovať: „Verím, že ma požehnávaš!“.
 
stat4u