17. nedeľa v cezročnom období

Meditacia lectio divina - 24. júla 2011

Evanjelium: Mt 13, 44-52
44Nebeské kráľovstvo sa podobá pokladu ukrytému v poli. Keď ho človek nájde, skryje ho a od radosti z neho ide, predá všetko, čo má, a pole kúpi. 45Nebeské kráľovstvo sa podobá aj kupcovi, ktorý hľadá vzácne perly. 46Keď nájde veľmi cennú perlu, ide, predá všetko, čo má, a kúpi ju. 47A zasa nebeské kráľovstvo sa podobá sieti, ktorú spustia do mora a ona zachytáva všetky druhy. 48Keď je plná, vytiahnú ju na breh, posadajú si, dobré vyberú do nádob a zlé vyhodia von.  49Tak bude aj na konci sveta: vyjdú anjeli, oddelia zlých od spravodlivých 50a hodia ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami. 51Pochopili ste to všetko?" "Áno," odpovedali. 52A on im povedal: "Preto sa každý zákonník, ktorý sa stal učeníkom nebeského kráľovstva, podobá hospodárovi, ktorý vynáša zo svojej pokladnice veci nové i staré."



O čo prosím?
O srdce, ktoré nadovšetko túži po Ježišovi. 

  • Ježiš mi rozpráva o kráse Božieho kráľovstva. Avšak voľba je na mne: život spolu s Ním v kráľovstve alebo večné odmietnutie. Pripúšťam si v mojom každodennom živote myšlienku, že čokoľvek teraz spravím, týka sa to môjho konečného určenia?
  • Božie kráľovstvo je ako poklad, pre ktorý sa oplatí predať všetko ostatné (verš 44). Akú cenu má pre mňa život pre Ježiša? Čo by som dnes nedokázal „predať“ pre Ježiša?
  • Kráľovstvo je ako poklad ukrytý v zemi (verš 44). Musím ho hľadať a túžiť nachádzať ho každý deň. Zaujíma ma Pán Boh nadovšetko? Čo môžem povedať o mojom angažovaní sa pri napĺňaní  životného povolania?
  • Učeník kráľovstva sa má riadiť múdrosťou vo svojich rozhodnutiach, ako otec rodiny, ktorý zo svojej pokladnice vyberá veci nové i staré (verš 52). Moje každodenné rozhodnutia sú skúškou môjho skutočného vzťahu k životu a povolaniu.
  • Môžem povedať, že v mojich rozhodnutiach sa riadim hľadaním Božieho kráľovstva? Alebo mám iné motivácie pre moje rozhodnutia? Aké?
  • Scéna konca sveta, ktorú približuje Ježiš, mi pomáha nájsť správny odstup od mojich pripútaní a zemských túžob (verše 49-50). Všetky moje „perly“, ktoré teraz milujem, sa na konci sveta budú zdať byť ničím v porovnaní s jedinou perlou večného kráľovstva.
  • Úprimne porozprávam Ježišovi o mojich zotročeniach. Pozvem ho, aby vstúpil do mojich osobných životných situácií, v ktorých vládnu najhlbšie nezriadenosti. Zotrvám v modlitbe srdca: „Ježišu, vráť mi srdce slobodné, schopné vyberať si Teba!“
Uvedomím si, že Ježiš na mňa každý deň hľadí s láskou. Vidí každú moju prácu, pozná každý záchvev môjho srdca a nič neunikne Jeho pozornosti.
„A keď sa posadil, pristúpili k nemu jeho učeníci.“ (verš 1). Budem hľadieť na učeníkov, ktorý sa k Nemu približujú. Ako často prichádzam k Ježišovi? Je vo mne prítomná túžba po Ňom, po Jeho prítomnosti?
„Vtedy otvoril svoje ústa...“ Uvedomím si, že Ježiš ma každodenne osobne učí: v Liturgii Slova, v Eucharistii, v modlitbe breviára, v katechéze... Viem si spomenúť na slovo, ktoré ma v poslednom čase najviac zasiahlo? Aké to bolo slovo?
„Blahoslavení...“ Stanem si doprostred zástupu, ktorý sa zhromaždil na hore. Uvidím Ježiša, ktorý hľadí na mňa. Pozorne a pomaly si prečítam každé z blahoslavenstiev (verše 3-11). Ktoré sa najviac dotýka súčasnej situácie môjho života?
Ježiš vidí stav môjho ducha a moju súčasnú životnú situáciu. Dokážem ju prijať ako Jeho požehnanie? Verím, že Ježiš ma aj v túto chvíľu požehnáva, že túži po mojom šťastí?
„Radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi“ (verš 12a). Ježiš mi pripomína, že cieľom môjho života je nebo.
V záverečnej modlitbe poprosím Ježiša o vnútornú schopnosť predkladať Mu všetko, čo prežívam v každodennom živote. Odovzdám Ježišovi môj deň a budem opakovať: „Verím, že ma požehnávaš!“.
 
stat4u