16. nedeľa v cezročnom období

Meditacia lectio divina - 17. júla 2011

Evanjelium: Mt 13, 24-43
24
Predniesol im aj iné podobenstvo: "Nebeské kráľovstvo sa podobá človekovi, ktorý zasial na svojej roli dobré semeno.
25Ale kým ľudia spali, prišiel jeho nepriateľ, prisial medzi pšenicu kúkoľ a odišiel. 26Keď vyrástlo steblo a vyháňalo do klasu, ukázal sa aj kúkoľ . 27K hospodárovi prišli sluhovia a povedali mu: "Pane, nezasial si na svojej roli dobré semeno? Kde sa teda vzal kúkoľ?
28On im vravel: "To urobil nepriateľ." Sluhovia mu povedali: "Chceš, aby sme šli a vyzbierali ho?" 29On odpovedal: "Nie, lebo pri zbieraní kúkoľa by ste mohli vytrhnúť aj pšenicu. 30Nechajte oboje rásť až do žatvy. V čase žatvy poviem žencom: Pozbierajte najprv kúkoľ a poviažte ho do snopov na spálenie, ale pšenicu zhromaždite do mojej stodoly." 31Predniesol im ešte iné podobenstvo: "Nebeské kráľovstvo sa podobá horčičnému zrnku, ktoré človek vzal a zasial na svojej roli. 32Ono je síce najmenšie zo všetkých semien, ale keď vyrastie, je väčšie než ostatné byliny a je z neho strom, takže prilietajú nebeské vtáky a hniezdia na jeho konároch." 33Ďalšie podobenstvo im povedal: "Nebeské kráľovstvo sa podobá kvasu, ktorý žena vezme a vmiesi do troch mier múky, až sa všetko prekvasí." 34Toto všetko hovoril Ježiš zástupom v podobenstvách. Bez podobenstva im nehovoril nič, 35aby sa splnilo, čo predpovedal prorok: "Otvorím svoje ústa v podobenstvách, vyrozprávam, čo bolo skryté od stvorenia sveta." 36Potom rozpustil zástupy a vošiel do domu. Tu k nemu pristúpili jeho učeníci a vraveli mu: "Vysvetli nám podobenstvo o kúkoli na roli." 37On im povedal: "Rozsievač dobrého semena je Syn človeka. 38Roľa je svet. Dobré semeno sú synovia kráľovstva, kúkoľ sú synovia Zlého. 39Nepriateľ, ktorý ho zasial, je diabol. Žatva je koniec sveta a ženci sú anjeli. 40Ako teda zbierajú kúkoľ a pália v ohni, tak bude aj na konci sveta: 41Syn človeka pošle svojich anjelov a vyzbierajú z jeho kráľovstva všetky pohoršenia a tých, čo pášu neprávosť, 42a hodia ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami. 43Vtedy sa spravodliví zaskvejú ako slnko v kráľovstve svojho Otca. Kto má uši, nech počúva!



O čo prosím?
O trpezlivosť v práci na sebe a múdrosti v boji so zlom.

  • Na začiatku meditácie si vzbudím hlbokú túžbu počúvať Ježiša. Sadnem si blízko Neho a budem pozorne počúvať podobenstvo, v ktorom mi hovorí o mojom živote. Ježiš tri razy zdôrazňuje, že v mojom živote zasial dobré semeno (verše 24,27,37)!
  • Verím, že vo mne jestvuje zrno dobra, že Boh ma stvoril dobrým? Dokážem v sebe vnímať dobré vlastnosti a schopnosti? Spomeniem Ježišovi všetky dary, ktoré v sebe nachádzam.
  • Ježiš ma vystríha, že existuje Zlý, ktorý chce vo mne udusiť zrno dobra. Pôsobí veľmi prefíkane, najčastejšie vtedy, keď „zaspávam“ (verše 25-26). Verím, že Zlý jestvuje? Sú vo mne také zrnká dobrá, ktoré udúšam?
  • Ježiš zdôrazňuje, že Zlý má moc zasiať zlé zrno, ale nemá priamu moc ničiť vo mne zrno dobra. Boh a Jeho milosť sú silnejšie ako najväčšia prefíkanosť Zlého. Odovzdám sa prozreteľnosti Boha. Budem Ho prosiť s dôverou, aby vo mne strážil zrno dobra a staral sa o jeho rast.
  • „Nechajte oboje rásť až do žatvy“ (verš 30). Ježiš ma učí trpezlivosti. Dobro sa vyvíja pomaly a uprostred ľudskej slabosti. Najúčinnejší boj so zlom sa uskutočňuje vtedy, keď v sebe chránim a rozvíjam dobro.
  • V podobenstve o horčičnom zrnku a kvase mi Ježiš pripomína, že to, čo je dobré, sa často rozvíja neviditeľným spôsobom (verše 31-35). Nepodlieham pokušeniu zaznamenávať okamžité úspechy?
  • V srdečnom rozhovore s Ježišom Ho budem prosiť o trpezlivosť v rozvoji a pokoru v zápase so slabosťou: „Daj mi Pane srdce trpezlivé a múdre v každodennom vzraste!“
Uvedomím si, že Ježiš na mňa každý deň hľadí s láskou. Vidí každú moju prácu, pozná každý záchvev môjho srdca a nič neunikne Jeho pozornosti.
„A keď sa posadil, pristúpili k nemu jeho učeníci.“ (verš 1). Budem hľadieť na učeníkov, ktorý sa k Nemu približujú. Ako často prichádzam k Ježišovi? Je vo mne prítomná túžba po Ňom, po Jeho prítomnosti?
„Vtedy otvoril svoje ústa...“ Uvedomím si, že Ježiš ma každodenne osobne učí: v Liturgii Slova, v Eucharistii, v modlitbe breviára, v katechéze... Viem si spomenúť na slovo, ktoré ma v poslednom čase najviac zasiahlo? Aké to bolo slovo?
„Blahoslavení...“ Stanem si doprostred zástupu, ktorý sa zhromaždil na hore. Uvidím Ježiša, ktorý hľadí na mňa. Pozorne a pomaly si prečítam každé z blahoslavenstiev (verše 3-11). Ktoré sa najviac dotýka súčasnej situácie môjho života?
Ježiš vidí stav môjho ducha a moju súčasnú životnú situáciu. Dokážem ju prijať ako Jeho požehnanie? Verím, že Ježiš ma aj v túto chvíľu požehnáva, že túži po mojom šťastí?
„Radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi“ (verš 12a). Ježiš mi pripomína, že cieľom môjho života je nebo.
V záverečnej modlitbe poprosím Ježiša o vnútornú schopnosť predkladať Mu všetko, čo prežívam v každodennom živote. Odovzdám Ježišovi môj deň a budem opakovať: „Verím, že ma požehnávaš!“.
 
stat4u