Nedeľa zoslania Ducha Svätého

Meditacia lectio divina - 12. júna 2011

Evanjelium: Jn 20, 19-23
19Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ 20Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána.
21A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ 22Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. 23Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“



O čo prosím?
O veľkodušnú otvorenosť na vedenie Duchom Svätým.

  • Je večer Nedele Zmŕtvychvstania. Pokúsim sa vžiť do pocitov preľaknutých apoštolov. Zatvorili sa zo strachu pred Židmi (verš 19). Cítia sa opustení a stratení po odchode najbližšej osoby – Ježiša. Neprežívam v mojom živote podobné skúsenosti? Kedy sa najčastejšie uzatváram do seba?
  • „Ježiš si stal doprostred“ (verš 19). Verím, že vždy, keď sa cítim slabý a sám,  prichádza Ježiš a stane si doprostred mojej biedy? Pokúsim sa uvedomiť si moje najväčšie smútky, skúšky, samotu a bezradnosť. Poviem Ježišovi s vierou: „Dôverujem Ti, že si prítomný uprostred mojich utrpení, že nikdy ma nenechávaš samého“.
  • „Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána“ (verš 20). Keď si apoštoli všimli, že Ježiš je s nimi, ich strach sa premenil na radosť.
  • Skúsenosť Ježišovej prítomnosti rodí hlboký pokoj. Aký je stav môjho ducha? Je vo mne pokoj alebo strach? Poprosím Ježiš, ktorý sa s veľkou láskou ku mne približuje, aby na mňa dýchol  a naplnil ma Duchom Svätým.
  • Porozmýšľam, po ktorých daroch najviac túžim a potrebujem ich pre získanie vnútorného pokoja, radosti a istoty. Budem prosiť Ducha Svätého o potrebné dary, pričom moju prosbu budem viackrát opakovať.
  • V záverečnej modlitbe budem osobitným spôsobom prosiť Ježiša, aby ma otvoril na Ducha Pravdy. Budem opakovať: „Ježišu, zošli mi Ducha, aby som vždy žil v pravde!“.
Uvedomím si, že Ježiš na mňa každý deň hľadí s láskou. Vidí každú moju prácu, pozná každý záchvev môjho srdca a nič neunikne Jeho pozornosti.
„A keď sa posadil, pristúpili k nemu jeho učeníci.“ (verš 1). Budem hľadieť na učeníkov, ktorý sa k Nemu približujú. Ako často prichádzam k Ježišovi? Je vo mne prítomná túžba po Ňom, po Jeho prítomnosti?
„Vtedy otvoril svoje ústa...“ Uvedomím si, že Ježiš ma každodenne osobne učí: v Liturgii Slova, v Eucharistii, v modlitbe breviára, v katechéze... Viem si spomenúť na slovo, ktoré ma v poslednom čase najviac zasiahlo? Aké to bolo slovo?
„Blahoslavení...“ Stanem si doprostred zástupu, ktorý sa zhromaždil na hore. Uvidím Ježiša, ktorý hľadí na mňa. Pozorne a pomaly si prečítam každé z blahoslavenstiev (verše 3-11). Ktoré sa najviac dotýka súčasnej situácie môjho života?
Ježiš vidí stav môjho ducha a moju súčasnú životnú situáciu. Dokážem ju prijať ako Jeho požehnanie? Verím, že Ježiš ma aj v túto chvíľu požehnáva, že túži po mojom šťastí?
„Radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi“ (verš 12a). Ježiš mi pripomína, že cieľom môjho života je nebo.
V záverečnej modlitbe poprosím Ježiša o vnútornú schopnosť predkladať Mu všetko, čo prežívam v každodennom živote. Odovzdám Ježišovi môj deň a budem opakovať: „Verím, že ma požehnávaš!“.
 
stat4u