6. veľkonočná nedeľa

Meditacia lectio divina - 29. mája 2011

Evanjelium: Jn 14, 15-21
14Ježiš povedal svojim učeníkom: 15„Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania. 16A ja poprosím Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby zostal s vami naveky - 17Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, lebo ho nevidí, ani nepozná. Vy ho poznáte, veď ostáva u vás a bude vo vás. 18Nenechám vás ako siroty, prídem k vám. 19Ešte chvíľku a svet ma už neuvidí, ale vy ma uvidíte, lebo ja žijem a aj vy budete žiť. 20V ten deň spoznáte, že ja som v svojom Otcovi, vy vo mne a ja vo vás. 21Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. A kto miluje mňa, toho bude milovať môj Otec; aj ja ho budem milovať a zjavím mu seba samého.“



O čo prosím?
O hlbokú skúsenosť láskyplnej Ježišovej starostlivosti.

  • Ježiš sa lúči s učeníkmi. Chcem byť spolu  s apoštolmi a započúvať sa do Jeho slov, z ktorých vyžaruje neobyčajná láska. Ježiš ma pozýva, aby som s Ním nadviazal hlboké priateľstvo. Najvierohodnejšou odpoveďou, ktorú Mu môžem dať, je kráčať cestou Jeho prikázaní (verše 15.21).
  • Ježiš ma ubezpečuje, že sa za mňa modlí k Otcovi. Pokúsim sa dlhšie zamýšľať nad slovami: „A ja poprosím Otca...“ (verše 16-17). Uvedomím si, že každá chvíľa môjho života je Božím darom. Budem Ho zvelebovať za vrúcnu lásku.
  • Započúvam sa do dojímavých a láskyplných Ježišových slov, ktoré hovorí apoštolom i mne: „Nenechám vás ako siroty, prídem k vám“ (verš 18). Spomeniem si na moju skúsenosť opustenosti a bezradnosti, keď som sa v živote cítil ako odmietnuté, nechcené dieťa. Poprosím Ho o hlboké prežitie tejto pravdy.
  • Ježiš mi odhaľuje tajomstvo svojej blízkosti. Pripomína mi, že plne ho pochopím až vo večnosti (verš 20). Teraz potrebujem vieru, že On je vo mne a ja v Ňom. Budem sa tešiť z tejto pravdy. Ježiš ma vždy nosí vo svojom srdci. Spýtam sa, či je moje srdce otvorené pre Ježiša.
  • V srdečnom rozhovore sa mu zverím so zážitkami môjho srdca, s pocitmi, ktoré vo mne vyvoláva prísľub, ktorý som od Ježiša počul. Vyznám Mu: „Si najväčším prísľubom môjho života!“.
Uvedomím si, že Ježiš na mňa každý deň hľadí s láskou. Vidí každú moju prácu, pozná každý záchvev môjho srdca a nič neunikne Jeho pozornosti.
„A keď sa posadil, pristúpili k nemu jeho učeníci.“ (verš 1). Budem hľadieť na učeníkov, ktorý sa k Nemu približujú. Ako často prichádzam k Ježišovi? Je vo mne prítomná túžba po Ňom, po Jeho prítomnosti?
„Vtedy otvoril svoje ústa...“ Uvedomím si, že Ježiš ma každodenne osobne učí: v Liturgii Slova, v Eucharistii, v modlitbe breviára, v katechéze... Viem si spomenúť na slovo, ktoré ma v poslednom čase najviac zasiahlo? Aké to bolo slovo?
„Blahoslavení...“ Stanem si doprostred zástupu, ktorý sa zhromaždil na hore. Uvidím Ježiša, ktorý hľadí na mňa. Pozorne a pomaly si prečítam každé z blahoslavenstiev (verše 3-11). Ktoré sa najviac dotýka súčasnej situácie môjho života?
Ježiš vidí stav môjho ducha a moju súčasnú životnú situáciu. Dokážem ju prijať ako Jeho požehnanie? Verím, že Ježiš ma aj v túto chvíľu požehnáva, že túži po mojom šťastí?
„Radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi“ (verš 12a). Ježiš mi pripomína, že cieľom môjho života je nebo.
V záverečnej modlitbe poprosím Ježiša o vnútornú schopnosť predkladať Mu všetko, čo prežívam v každodennom živote. Odovzdám Ježišovi môj deň a budem opakovať: „Verím, že ma požehnávaš!“.
 
stat4u