5. veľkonočná nedeľa

Meditacia lectio divina - 22. mája 2011

Evanjelium: Jn 14, 1-12
1Ježiš povedal svojim učeníkom: "Nech sa vám srdce nevzrušuje! Veríte v Boha, verte aj vo mňa. 2V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo bol by som vám povedal, že vám idem pripraviť miesto?! 3Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja. 4A cestu, kam idem, poznáte.“
5Tomáš mu povedal: „Pane, nevieme, kam ideš. Akože môžeme poznať cestu?!“ 6Ježiš mu odpovedal: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa. 7Ak poznáte mňa, budete poznať aj môjho Otca. Už teraz ho poznáte a videli ste ho.“ 8Filip sa ozval: „Pane, ukáž nám Otca a to nám postačí.“ 9Ježiš mu vravel: „Filip, toľký čas som s vami, a nepoznáš ma?! Kto vidí mňa, vidí Otca. Ako môžeš hovoriť: »Ukáž nám Otca?!« 10Neveríš, že ja som v Otcovi a Otec vo mne? Slová, ktoré vám hovorím, nehovorím sám zo seba, ale Otec, ktorý ostáva vo mne, koná svoje skutky. 11Verte mi, že ja som v Otcovi a Otec vo mne. Ak nie pre iné, aspoň pre tie skutky verte!
12Veru, veru, hovorím vám: Aj ten, kto verí vo mňa, bude konať skutky, aké ja konám, ba bude konať ešte väčšie, lebo ja idem k Otcovi.



O čo prosím?
O skúsenosť blízkeho vzťahu s Bohom Otcom.

  • Ježiš sa lúči s apoštolmi. Všimnem si s akým jemnocitom a ustarostenosťou sa na nich obracia.  Do hĺbky pozná ich srdcia. Je citlivý na ich skúsenosti.: „Nech sa vám srdce nevzrušuje!“ (verš 1).
  • Pozorne budem počúvať Ježišove slová. Uvedomím si, že hovorí priamo ku mne. Pozná súčasný stav môjho srdca. Aké pocity nachádzam v tejto chvíli vo svojom vnútri? Čoho sa v živote bojím najviac? Pokúsim sa Ježišovi zveriť všetko, čo ma oberá o pocit bezpečia a vyvoláva strach.
  • Ježiš mi hovorí o večnosti. Hovorí mi, že jestvuje dom, v ktorom na mňa čaká Otec. Aké myšlienky a pocity sa vo mne ozývajú, keď začínam spontánne uvažovať o večnosti? Dokážem si predstaviť Boha ako Otca, ktorý  ma túžobne očakáva?
  • Ježiš, ktorý pozná srdcia apoštolov, im ozrejmuje pravdu, že nepoznajú Otca, nemajú o ňom pravú predstavu (verše 7-10). Aký je môj obraz Otca? Vyvoláva vo mne pocit tepla, lásky, bezpečia? Nevyvoláva vo mne môj obraz Otca negatívne pocity? Dokážem si predstaviť seba ako dieťa, ktoré sa túli v Otcovom náručí?
  • Ježiš hovorí, že mi pomôže nájsť pravý obraz Otca. Iba On, ktorý jediný vie, aká zázračná a plná dobroty je tvár Otca. Chce, aby som ju i ja spoznal. Chce byť mojou cestou k Otcovi. Budem teda prosiť ako Filip s pokorou a úprimným srdcom: „Pane, ukáž mi Otca“ (verš 9).
  • Poprosím Ježiša, aby moje pocity prenikol svojimi citmi k Otcovi, aby som mohol túžiť po Otcovi jeho túžbami, aby ma naučil približovať sa k Otcovi ako dieťa. Budem opakovať: „Otče náš...“
Uvedomím si, že Ježiš na mňa každý deň hľadí s láskou. Vidí každú moju prácu, pozná každý záchvev môjho srdca a nič neunikne Jeho pozornosti.
„A keď sa posadil, pristúpili k nemu jeho učeníci.“ (verš 1). Budem hľadieť na učeníkov, ktorý sa k Nemu približujú. Ako často prichádzam k Ježišovi? Je vo mne prítomná túžba po Ňom, po Jeho prítomnosti?
„Vtedy otvoril svoje ústa...“ Uvedomím si, že Ježiš ma každodenne osobne učí: v Liturgii Slova, v Eucharistii, v modlitbe breviára, v katechéze... Viem si spomenúť na slovo, ktoré ma v poslednom čase najviac zasiahlo? Aké to bolo slovo?
„Blahoslavení...“ Stanem si doprostred zástupu, ktorý sa zhromaždil na hore. Uvidím Ježiša, ktorý hľadí na mňa. Pozorne a pomaly si prečítam každé z blahoslavenstiev (verše 3-11). Ktoré sa najviac dotýka súčasnej situácie môjho života?
Ježiš vidí stav môjho ducha a moju súčasnú životnú situáciu. Dokážem ju prijať ako Jeho požehnanie? Verím, že Ježiš ma aj v túto chvíľu požehnáva, že túži po mojom šťastí?
„Radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi“ (verš 12a). Ježiš mi pripomína, že cieľom môjho života je nebo.
V záverečnej modlitbe poprosím Ježiša o vnútornú schopnosť predkladať Mu všetko, čo prežívam v každodennom živote. Odovzdám Ježišovi môj deň a budem opakovať: „Verím, že ma požehnávaš!“.
 
stat4u