Veľkonočný pondelok

Meditacia lectio divina - 6. aprila 2015

Evanjelium: Mt 28, 8-15
8Ženy rýchlo vyšli z hrobu a so strachom i s veľkou radosťou bežali to oznámiť jeho učeníkom.
9A hľa, Ježiš im išiel v ústrety a oslovil ich: „Pozdravujem vás!“ Ony pristúpili, objali mu nohy a klaňali sa mu. 10Tu im Ježiš povedal: „Nebojte sa! Choďte, oznámte mojim bratom, aby šli do Galiley; tam ma uvidia.“
11Keď odišli, prišli do mesta niektorí zo stráže a oznámili veľkňazom všetko, čo sa stalo. 12Tí sa zišli so staršími, poradili sa a dali vojakom veľa peňazí 13so slovami: „Tak vravte: ‚V noci prišli jeho učeníci a kým sme my spali, oni ho ukradli.‘ 14A keby sa to dopočul vladár, my ho uchlácholíme a postaráme sa, aby sa vám nič nestalo.“ 15Oni vzali peniaze a urobili tak, ako ich poučili. A toto sa hovorí medzi Židmi až do dnešného dňa.



O čo prosím?
O hlbokú túžbu po každodennom živote so Zmŕtvychvstalým.

  • Prestavím si, že som uprostred žien, ktoré sa vracajú od hrobu a sú znepokojené slovami anjela. Zahľadím sa do ich tvárí, započúvam sa do ich rozhovorov. Sú plné bázne a zároveň veľkej radosti (verš 8).
  • Poponáhľam sa spolu s nimi k učeníkom, aby sme im rozpovedali, čo sa stalo. Predstavím si zmŕtvychvstalého Ježiša, ktorý zrazu stojí pred nami (verš 9). Začujem jeho pozdrav plný lásky: „Pozdravujem vás“. Priblížim sa k Nemu, objímem Jeho nohy a pokloním sa Mu.
  • „Nebojte sa! Choďte, oznámte mojim bratom...“ (verš 10). Aké duchovné zážitky vo mne prevládajú počas tohtoročných sviatkov? Delím sa o ne s inými? O čom som sa v týchto dňoch najčastejšie zhováral s mojou rodinou a s komunitou?
  • Atmosféra udalosti sa zrazu prudko mení (verše 11-15). Sú osoby, ktoré sa boja pravdy o Ježišovom zmŕtvychvstaní. Vedome si volia život v klamstve. Klamú taktiež iných. Žijú v strachu, tak, ako by Ježiš pre nich nevstal z mŕtvych.
  • Pri pohľade na prázdny hrob budem prosiť Ježiša, aby mi pomohol poohliadnuť sa za mojim doterajším životom Jeho očami. Aké pocity vo mne vyvoláva pohľad na prázdny hrob? Poviem o tom Ježišovi.
  • Boli v mojom živote také chvíle, v ktorých som zakusoval mimoriadne stretnutie so žijúcim Ježišom? Aký vplyv mali na môj ďalší život?
  • S úctou padnem na tvár pred Zmŕtvychvstalým Ježišom a objímem Jeho nohy. V tichej modlitbe ho pozvem na tie miesta, kde mi chýba pokoj a radosť. Poprosím ho, aby odňal odo mňa môj strach a vdýchol mi nový život.
Uvedomím si, že Ježiš na mňa každý deň hľadí s láskou. Vidí každú moju prácu, pozná každý záchvev môjho srdca a nič neunikne Jeho pozornosti.
„A keď sa posadil, pristúpili k nemu jeho učeníci.“ (verš 1). Budem hľadieť na učeníkov, ktorý sa k Nemu približujú. Ako často prichádzam k Ježišovi? Je vo mne prítomná túžba po Ňom, po Jeho prítomnosti?
„Vtedy otvoril svoje ústa...“ Uvedomím si, že Ježiš ma každodenne osobne učí: v Liturgii Slova, v Eucharistii, v modlitbe breviára, v katechéze... Viem si spomenúť na slovo, ktoré ma v poslednom čase najviac zasiahlo? Aké to bolo slovo?
„Blahoslavení...“ Stanem si doprostred zástupu, ktorý sa zhromaždil na hore. Uvidím Ježiša, ktorý hľadí na mňa. Pozorne a pomaly si prečítam každé z blahoslavenstiev (verše 3-11). Ktoré sa najviac dotýka súčasnej situácie môjho života?
Ježiš vidí stav môjho ducha a moju súčasnú životnú situáciu. Dokážem ju prijať ako Jeho požehnanie? Verím, že Ježiš ma aj v túto chvíľu požehnáva, že túži po mojom šťastí?
„Radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi“ (verš 12a). Ježiš mi pripomína, že cieľom môjho života je nebo.
V záverečnej modlitbe poprosím Ježiša o vnútornú schopnosť predkladať Mu všetko, čo prežívam v každodennom živote. Odovzdám Ježišovi môj deň a budem opakovať: „Verím, že ma požehnávaš!“.
 
stat4u