Kvetná nedeľa - Nedeľa utrpenia Pána

Meditacia lectio divina - 24. marca 2013
(Evanjelium čítané pred procesiou)

Evanjelium: Mt 21, 1-11
1Keď sa priblížili k Jeruzalemu a prišli do Betfage pri Olivovej hore, Ježiš poslal dvoch učeníkov 2a povedal im: „Choďte do dediny, čo je pred vami, a hneď nájdete priviazanú oslicu a s ňou osliatko! Odviažte ich a priveďte ku mne! 3A keby vám niekto niečo hovoril, povedzte: »Pán ich potrebuje.« A hneď ich prepustí.“ 4Toto sa stalo, aby sa splnilo, čo predpovedal prorok:
5„Povedzte dcére sionskej:
Hľa, tvoj Kráľ prichádza k tebe,
tichý, sediaci na oslici,
na osliatku, mláďati ťažného zvieraťa.“
6Učeníci šli a urobili, ako im Ježiš rozkázal. 7Priviedli oslicu a osliatko, pokládli na ne svoje plášte a on si na ne sadol. 8Veľké zástupy prestierali na cestu svoje plášte, iní odtínali zo stromov ratolesti a stlali ich na cestu. 9A zástupy, čo išli pred ním, i tie, čo šli za ním, volali: „Hosanna synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosanna na výsostiach!“
10Keď vošiel do Jeruzalema, rozvírilo sa celé mesto; vypytovali sa: „Kto je to?“ 11A zástupy hovorili: „To je ten prorok, Ježiš z galilejského Nazareta.“



O čo prosím?
O milosť vernej prítomnosti pri Ježišovi, ktorý je opustený a zradený.

  • Budem kontemplovať scénu slávnostného vstupu Ježiša do Jeruzalemu, ktorá je predzvesťou skorého príchodu Jeho utrpenia a smrti. Ježiš sa zjavuje ako Kráľ, ktorý je poznačený pokorou, tichosťou a miernosťou.
  • Uvedomím si, že Jeruzalemom, svätým miestom a domom Božím je moje srdce. Ježiš v ňom túži kraľovať. Prosí ma, aby som mu dovolil vládnuť v ňom.
  • Dokážem Ho pozvať do môjho srdca tak, aby v ňom bezpodmienečne vládol? Sú v mojom srdci ešte miesta, ktoré som Mu bezpodmienečne neodovzdal? Čo Mu nedokážem odovzdať? Úprimne o tom poviem Ježišovi.
  • Počas eucharistickej liturgie, keď budem spievať „Hosana“, sa spýtam seba samého, či je Ježiš naozaj radosťou môjho života... Je Jeho prítomnosť v mojom živote žriedlom hlbokej radosti? Nie je vo mne prítomný smútok, strach a obavy? Poviem Ježišovi o mojich pocitoch. Poprosím Ho, aby ich premenil.
  • Budem kontemplovať Ježiša, ktorý vchádza do Jeruzalemu na oslíkovi. Zamiešam sa do zástupu, ktorý ho oslavuje a rozprestiera pred ním svoje plášte. Čo môžem povedať o mojej úcte k Ježišovi? Dokážem ho verejne vyznávať?
  • Ježiš, ktorý kráča na miesto mučenia a popravy mi pripomína, že kráčanie za Ním si vyžaduje úplnú obetu života. Ako plním svoje životné povolanie? Nevolím si priemernosť a nerobím kompromisy? Je vo mne prítomná hlboká túžba po evanjeliovej radikálnosti života?
  • V srdečnej modlitbe budem zvelebovať Ježiša ktorý kráča na Golgotu za mňa. Budem prosiť o jeho milosť vytrvať pri Ňom v Jeho utrpení: „Ježišu, ktorý si trpel pre moje zrady a pády, zmiluj sa nado mnou!“
„Keď Ježiš videl veľké zástupy, vystúpil na vrch.“ (verš 1). Budem kontemplovať Ježišovu tvár a Jeho pohľad. Uvidím v ňom pohnutie a starosť. Ježiš, hľadiac na zástup, vidí každého človeka osobitne.
Uvedomím si, že Ježiš na mňa každý deň hľadí s láskou. Vidí každú moju prácu, pozná každý záchvev môjho srdca a nič neunikne Jeho pozornosti.
„A keď sa posadil, pristúpili k nemu jeho učeníci.“ (verš 1). Budem hľadieť na učeníkov, ktorý sa k Nemu približujú. Ako často prichádzam k Ježišovi? Je vo mne prítomná túžba po Ňom, po Jeho prítomnosti?
„Vtedy otvoril svoje ústa...“ Uvedomím si, že Ježiš ma každodenne osobne učí: v Liturgii Slova, v Eucharistii, v modlitbe breviára, v katechéze... Viem si spomenúť na slovo, ktoré ma v poslednom čase najviac zasiahlo? Aké to bolo slovo?
„Blahoslavení...“ Stanem si doprostred zástupu, ktorý sa zhromaždil na hore. Uvidím Ježiša, ktorý hľadí na mňa. Pozorne a pomaly si prečítam každé z blahoslavenstiev (verše 3-11). Ktoré sa najviac dotýka súčasnej situácie môjho života?
Ježiš vidí stav môjho ducha a moju súčasnú životnú situáciu. Dokážem ju prijať ako Jeho požehnanie? Verím, že Ježiš ma aj v túto chvíľu požehnáva, že túži po mojom šťastí?
„Radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi“ (verš 12a). Ježiš mi pripomína, že cieľom môjho života je nebo.
V záverečnej modlitbe poprosím Ježiša o vnútornú schopnosť predkladať Mu všetko, čo prežívam v každodennom živote. Odovzdám Ježišovi môj deň a budem opakovať: „Verím, že ma požehnávaš!“.
 
stat4u