5. Pôstna nedeľa (A)

Meditacia lectio divina - 10. aprila 2011

Evanjelium: Jn 11, 1-45
1Bol chorý istý Lazár z Betánie, z dediny Márie a jej sestry Marty. 2Bola to tá Mária, čo pomazala Pána voňavým olejom a poutierala mu nohy svojimi vlasmi. Jej brat Lazár bol chorý. 3Preto mu sestry poslali odkaz: „Pane, ten, ktorého miluješ, je chorý.“
4Keď to Ježiš počul, povedal: „Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn.“ 5Ježiš mal rád Martu i jej sestru a Lazára. 6Keď teda počul, že je chorý, zostal ešte dva dni na mieste, kde bol. 7Až potom povedal učeníkom: „Poďme znova do Judey.“ 8Učeníci mu vraveli: „Rabbi, len nedávno ťa Židia chceli ukameňovať a zasa ta ideš?!“ 9Ježiš odpovedal: „Nemá deň dvanásť hodín? Kto chodí vo dne, nepotkne sa, lebo vidí svetlo tohto sveta. 10Ale kto chodí v noci, potkne sa, lebo v ňom nieto svetla.“ 11Toto povedal a dodal: „Náš priateľ Lazár spí, ale idem ho zobudiť.“ 12Učeníci mu povedali: „Pane, ak spí, ozdravie.“ 13Ježiš však hovoril o jeho smrti, a oni si mysleli, že hovorí o spánku. 14Vtedy im Ježiš povedal otvorene: „Lazár zomrel. 15A kvôli vám sa radujem, že som tam nebol, aby ste uverili. Poďme k nemu!“ 16Tomáš, nazývaný Didymus, povedal ostatným učeníkom: „Poďme aj my a umrime s ním.“
1
7Keď ta Ježiš prišiel, dozvedel sa, že Lazár je už štyri dni v hrobe. 18Betánia bola pri Jeruzaleme, vzdialená asi pätnásť stadií, 19a tak prišlo k Marte a Márii veľa Židov potešiť ich v žiali za bratom. 20Keď Marta počula, že prichádza Ježiš, išla mu naproti. Mária zostala doma. 21Marta povedala Ježišovi: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel. 22Ale aj teraz viem, že o čokoľvek poprosíš Boha, Boh ti to dá.“ 23Ježiš jej povedal: „Tvoj brat vstane z mŕtvych.“ 24Marta mu vravela: „Viem, že vstane v posledný deň pri vzkriesení.“ 25Ježiš jej povedal: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. 26A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky. Veríš tomu?“ 27Povedala mu: „Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Mesiáš, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet.“
2
8Ako to povedala, odišla, zavolala svoju sestru Máriu a potichu jej vravela: „Učiteľ je tu a volá ťa.“ 29Len čo to ona počula, vstala a šla k nemu. 30Ježiš totiž ešte nevošiel do dediny, ale bol stále na mieste, kde mu Marta vyšla naproti. 31Keď Židia, čo boli s ňou v dome a potešovali ju, videli, že Mária rýchlo vstala a vyšla von, pobrali sa za ňou, lebo si mysleli: „Ide sa vyplakať k hrobu.“ 32Keď Mária prišla ta, kde bol Ježiš, a zazrela ho, padla mu k nohám a povedala mu: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel.“ 33Keď Ježiš videl, ako plače a ako plačú aj Židia, čo s ňou prišli, zachvel sa v duchu a vzrušený 34sa opýtal: „Kde ste ho uložili?“ Povedali mu: „Pane, poď sa pozrieť!“ 35A Ježiš zaslzil. 36Židia povedali: „Hľa, ako ho miloval!“ 37No niektorí z nich hovorili: „A nemohol ten, čo otvoril oči slepému, urobiť, aby tento nezomrel?!“
38Ježiš sa znova zachvel a pristúpil k hrobu. Bola to jaskyňa uzavretá kameňom. 39Ježiš povedal: „Odvaľte kameň!“ Marta, sestra mŕtveho, mu povedala: „Pane, už páchne, veď je už štyri dni v hrobe.“ 40Ježiš jej vravel: „Nepovedal som ti, že ak uveríš, uvidíš Božiu slávu?“ 41Odvalili teda kameň. Ježiš pozdvihol oči k nebu a povedal: „Otče, ďakujem ti, že si ma vypočul. 42A ja som vedel, že ma vždy počuješ, ale hovorím to kvôli ľudu, čo tu stojí, aby uverili, že si ma ty poslal.“ 43Keď to povedal, zvolal veľkým hlasom: „Lazár, poď von!“ 44A mŕtvy vyšiel. Nohy a ruky mal ovinuté plátnom a tvár obviazanú šatkou. Ježiš im povedal: „Porozväzujte ho a nechajte ho odísť!“ Veľrada sa rozhodla zabiť Ježiša. – 45Mnohí z tých Židov, čo prišli k Márii a videli, čo urobil, uverili v neho.



O čo prosím?
O silnú vieru, že v Ježišovi nájdem plnosť života.

  • Svoju pozornosť sústredím na priateľský vzťah Ježiša s Máriou, Martou a Lazárom. Okrem apoštolov mal Ježiš okruh svetských priateľov v Betánii. Neskrýval pred nimi svoje priateľstvo a dojatie.
  • Čo môžem povedať o mojom priateľstve s Ježišom? Hovorím mu o svojich pocitoch? Dokážem ich vyjadrovať? Verím, že Ježiš ma obdarúva osobitným a hlbokým citom lásky?
  • Započúvam sa do dojímavého rozhovoru Ježiša s Martou a Máriou (verše 20-32). Všimnem si s akou jednoduchosťou a otvorenosťou hovoria Ježišovi o svojej bolesti.
  • Budem kontemplovať Ježišovu tvár, tvár Ježiša, ktorý prežíva dojatie pri pohľade na bolesť a slzy vzlykajúcich žien. Budem hľadieť, ako  plný smútku kráča k hrobu priateľa Lazára a plače (verše 33-35).
  • Uvedomím si, že Ježiš vidí každé moje utrpenie. Dojíma sa pri pohľade na moju bolesť. Plače, keď vidí, aký som stratený a bezradný. Dokážem vo chvíľach utrpenia hovoriť Ježišovi o mojich pocitoch, priznávať sa, tak ako Mária a Marta, k vnútornému strachu a dokonca i k výčitkám a obavám? Zhováram sa s Ním úprimne o mojich vzburách?
  • „Lazár, poď von“ (verš 43). Budem dlhšiu chvíľu kontemplovať túto scénu. Budem počuť Ježišove slová plné sily. Uvidím žasnutie zhromaždeného zástupu a Lazára, ktorý vychádza z temnoty hrobu. Ježiš ma dokáže vyviesť aj z beznádejnej situácie.
  • V slovách vrúcnej modlitby poprosím Pána Ježiša, aby odvalil kameň, ktorý mu bráni vstúpiť do temných zákutí môjho života, v ktorých schovávam dobré túžby. Poprosím Ho o milosť dobrej veľkopôstnej spovede a prípravy na sviatky Veľkej Noci. Budem mu opakovať: „Ježišu, Ty si mojim životom!“.
„Keď Ježiš videl veľké zástupy, vystúpil na vrch.“ (verš 1). Budem kontemplovať Ježišovu tvár a Jeho pohľad. Uvidím v ňom pohnutie a starosť. Ježiš, hľadiac na zástup, vidí každého človeka osobitne.
Uvedomím si, že Ježiš na mňa každý deň hľadí s láskou. Vidí každú moju prácu, pozná každý záchvev môjho srdca a nič neunikne Jeho pozornosti.
„A keď sa posadil, pristúpili k nemu jeho učeníci.“ (verš 1). Budem hľadieť na učeníkov, ktorý sa k Nemu približujú. Ako často prichádzam k Ježišovi? Je vo mne prítomná túžba po Ňom, po Jeho prítomnosti?
„Vtedy otvoril svoje ústa...“ Uvedomím si, že Ježiš ma každodenne osobne učí: v Liturgii Slova, v Eucharistii, v modlitbe breviára, v katechéze... Viem si spomenúť na slovo, ktoré ma v poslednom čase najviac zasiahlo? Aké to bolo slovo?
„Blahoslavení...“ Stanem si doprostred zástupu, ktorý sa zhromaždil na hore. Uvidím Ježiša, ktorý hľadí na mňa. Pozorne a pomaly si prečítam každé z blahoslavenstiev (verše 3-11). Ktoré sa najviac dotýka súčasnej situácie môjho života?
Ježiš vidí stav môjho ducha a moju súčasnú životnú situáciu. Dokážem ju prijať ako Jeho požehnanie? Verím, že Ježiš ma aj v túto chvíľu požehnáva, že túži po mojom šťastí?
„Radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi“ (verš 12a). Ježiš mi pripomína, že cieľom môjho života je nebo.
V záverečnej modlitbe poprosím Ježiša o vnútornú schopnosť predkladať Mu všetko, čo prežívam v každodennom živote. Odovzdám Ježišovi môj deň a budem opakovať: „Verím, že ma požehnávaš!“.
 
stat4u