2. Pôstna nedeľa (A)

Meditacia lectio divina - 20. marca 2011

Evanjelium: Mt 17, 1-9
1Ježiš vzal so sebou Petra, Jakuba a jeho brata Jána a vyviedol ich na vysoký vrch do samoty. 2Tam sa pred nimi premenil: tvár mu zažiarila sťa slnko a odev mu zbelel ako svetlo. 3Vtom sa im zjavil Mojžiš a Eliáš a rozprávali sa s ním.
4Vtedy Peter povedal Ježišovi: „Pane, dobre je nám tu. Ak chceš, urobím tu tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“ 5Kým ešte hovoril, zahalil ich jasný oblak a z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho.“ 6Keď to učeníci počuli, padli na tvár a veľmi sa báli. 7No pristúpil k nim Ježiš, dotkol sa ich a povedal im: „Vstaňte a nebojte sa!“ 8A keď zdvihli oči, nevideli nikoho, iba Ježiša.
9Keď zostupovali z vrchu, Ježiš im prikázal: „Nikomu nehovorte o tomto videní, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych.“



O čo prosím?
O hlboké prežívanie Ježišovej blízkosti.

  • Predstavím si Ježiša a apoštolov, ktorí unavení putovaním pomaly vystupujú na vysokú horu. Budem kráčať vedľa nich a hľadieť na ich únavu a počúvať ich rozhovory.
  • V Biblii je hora symbolom stretnutia s Bohom. Mám vo svojom každodennom živote takúto „horu“, ktorá je mojim obľúbeným miestom stretnutí s Bohom? Aké to je miesto? Odchádzanie na modlitbu si vždy vyžaduje odtrhnúť sa od povinností, zápas s vonkajšími rušivými vplyvmi a snahu o utíšenie sa. Vynakladám toto úsilie?
  • Ježiš zobral učeníkov na horu „po šiestich dňoch“ od chvíle, keď im predpovedal, že bude trpieť a bude zabitý. V ich srdciach vládne smútok, skľúčenosť a neistota.
  • Spomeniem si na situácie v mojom živote, kedy som sa dozvedel o niečom veľmi bolestnom a prepadol som smútku a trápeniu. Dokázal som sa s Bohom zhovárať o mojich bolestných pocitoch? Pamätám si na modlitbu, ktorá v období veľkého smútku a skľúčenosti priniesla do môjho srdca pokoj a zahojenie?
  • Budem adorovať Ježiša, ktorý premenený v plnosti krásy stojí pred apoštolmi. Oslnení zázračnou podobou Ježiša sa zdôverujú so svojim šťastím: „Pane, dobre je nám tu“ (verš 4).
  • Spomeniem si na svoje najhlbšie prežité modlitby, kedy som zakúsil osobitnú blízkosť Boha a žasnutie nad Jeho krásou. Za akých okolností sa to stalo?
  • „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho.“ (verš 5). Otec ma pozýva k častému zotrvávaniu na modlitbe s milovaným Ježišom. Poprosím Otca, aby mi pomohol zotrvať v modlitbe srdca: „Ty si môj milovaný Ježiš!“.
„Keď Ježiš videl veľké zástupy, vystúpil na vrch.“ (verš 1). Budem kontemplovať Ježišovu tvár a Jeho pohľad. Uvidím v ňom pohnutie a starosť. Ježiš, hľadiac na zástup, vidí každého človeka osobitne.
Uvedomím si, že Ježiš na mňa každý deň hľadí s láskou. Vidí každú moju prácu, pozná každý záchvev môjho srdca a nič neunikne Jeho pozornosti.
„A keď sa posadil, pristúpili k nemu jeho učeníci.“ (verš 1). Budem hľadieť na učeníkov, ktorý sa k Nemu približujú. Ako často prichádzam k Ježišovi? Je vo mne prítomná túžba po Ňom, po Jeho prítomnosti?
„Vtedy otvoril svoje ústa...“ Uvedomím si, že Ježiš ma každodenne osobne učí: v Liturgii Slova, v Eucharistii, v modlitbe breviára, v katechéze... Viem si spomenúť na slovo, ktoré ma v poslednom čase najviac zasiahlo? Aké to bolo slovo?
„Blahoslavení...“ Stanem si doprostred zástupu, ktorý sa zhromaždil na hore. Uvidím Ježiša, ktorý hľadí na mňa. Pozorne a pomaly si prečítam každé z blahoslavenstiev (verše 3-11). Ktoré sa najviac dotýka súčasnej situácie môjho života?
Ježiš vidí stav môjho ducha a moju súčasnú životnú situáciu. Dokážem ju prijať ako Jeho požehnanie? Verím, že Ježiš ma aj v túto chvíľu požehnáva, že túži po mojom šťastí?
„Radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi“ (verš 12a). Ježiš mi pripomína, že cieľom môjho života je nebo.
V záverečnej modlitbe poprosím Ježiša o vnútornú schopnosť predkladať Mu všetko, čo prežívam v každodennom živote. Odovzdám Ježišovi môj deň a budem opakovať: „Verím, že ma požehnávaš!“.
 
stat4u