8. nedeľa v cezročnom období

Meditacia lectio divina - 27. februara 2011

Evanjelium: Mt 6, 24-34
24Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nik nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať. Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone.
25Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť, ani o svoje telo, čím sa zaodejete. Či život nie je viac ako jedlo a telo viac ako odev? 26Pozrite sa na nebeské vtáky: nesejú, ani nežnú, ani do stodôl nezhromažďujú, a váš nebeský Otec ich živí. Nie ste vy oveľa viac ako ony? 27A kto z vás si môže starosťami pridať čo len lakeť k svojmu životu? 28A čo sa tak staráte o svoj odev? Pozrite sa na poľné ľalie, ako rastú: nepracujú, nepradú; 29a hovorím vám, že ani Šalamún v celej svojej sláve nebol oblečený tak ako jediná z nich. 30Keď teda Boh takto oblieka poľnú bylinu, ktorá dnes je tu a zajtra ju hodia do pece, o čo skôr vás, vy maloverní?! 31Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: ‚Čo budeme jesť?‘ alebo: ‚Čo budeme piť?‘ alebo: ‚Čo si oblečieme?‘! 32Veď po tomto všetkom sa zháňajú pohania. Váš nebeský Otec predsa vie, že toto všetko potrebujete. 33Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše. 34Preto nebuďte ustarostení o zajtrajšok; zajtrajší deň sa postará sám o seba. Každý deň má dosť svojho trápenia.“



O čo prosím?
O dar bezhraničnej dôvery Otcu v každej situácii.

  • Ježiš trpezlivo učí zástupy. Zamiešam sa do davu zhromaždeného na hore, aby som sa spolu s ním podriadil náuke Učiteľa. Poprosím Ho o dar pokory a podriadenia sa Jeho slovu.
  • V prvých slovách chce očistiť moje srdce od dvojznačných rozhodnutí (verš 24), ktoré by ma mohli uzatvoriť pred počúvaním Boha. Budem úpenlivo prosiť, aby oslobodil moje srdce od pripútaní, ktoré vzďaľujú od Jeho Slova.
  • Ako refrén mi zaznieva Ježišovo naliehanie: „Nebuďte ustarostení o svoj život...“ (verše 25-34). Ide o prílišnú ustarostenosť, pri ktorej sa správam, akoby všetko záviselo odo mňa. Ide taktiež u ustarostenosť o to, čo nie je najdôležitejšie. Ježiš uvádza príklady.
  • „Či život nie je viac než jedlo a telo viac ako odev?“ (verš 25). Čo môžem povedať o svojom vzťahu k materiálnym veciam? Neuzatvárajú ma obavy o materiálne veci a honba za majetkom pred Bohom a druhým človekom?
  • Máme sa pozrieť na vtáky a ľalie (verš 26-30). Stvorenie mi pripomína, že všetko vyšlo z Božích rúk a je v Jeho rukách, preto zostáva slobodné a pekné. Keď žijem v Jeho rukách, ostávam vnútorne slobodný a krásny.
  • Ježiš ma ubezpečuje, že Otec vie o všetkom, čo potrebujem (verš 32). Dokážem Mu odovzdať svoje starosti v presvedčení, že On sa nimi bude zaoberať? Poviem Otcovi o svojom nepokoji, ktorý v súčasnosti skľučuje moje srdce.
  • Celá Ježišova katechéza je zameraná na výzvu: „Hľadajte najprv Božie kráľovstvo“ (verš 33). Je Boh u mňa na prvom mieste? Spomeniem si na záležitosti, veci, osoby, ku ktorým je moje srdce najviac pripútané. Aké miesto medzi nimi zaujíma Boh? Uchovám si v srdci Ježišove slovo a budem si ho cez deň opakovať: „Nebuďte ustarostení...“
„Keď Ježiš videl veľké zástupy, vystúpil na vrch.“ (verš 1). Budem kontemplovať Ježišovu tvár a Jeho pohľad. Uvidím v ňom pohnutie a starosť. Ježiš, hľadiac na zástup, vidí každého človeka osobitne.
Uvedomím si, že Ježiš na mňa každý deň hľadí s láskou. Vidí každú moju prácu, pozná každý záchvev môjho srdca a nič neunikne Jeho pozornosti.
„A keď sa posadil, pristúpili k nemu jeho učeníci.“ (verš 1). Budem hľadieť na učeníkov, ktorý sa k Nemu približujú. Ako často prichádzam k Ježišovi? Je vo mne prítomná túžba po Ňom, po Jeho prítomnosti?
„Vtedy otvoril svoje ústa...“ Uvedomím si, že Ježiš ma každodenne osobne učí: v Liturgii Slova, v Eucharistii, v modlitbe breviára, v katechéze... Viem si spomenúť na slovo, ktoré ma v poslednom čase najviac zasiahlo? Aké to bolo slovo?
„Blahoslavení...“ Stanem si doprostred zástupu, ktorý sa zhromaždil na hore. Uvidím Ježiša, ktorý hľadí na mňa. Pozorne a pomaly si prečítam každé z blahoslavenstiev (verše 3-11). Ktoré sa najviac dotýka súčasnej situácie môjho života?
Ježiš vidí stav môjho ducha a moju súčasnú životnú situáciu. Dokážem ju prijať ako Jeho požehnanie? Verím, že Ježiš ma aj v túto chvíľu požehnáva, že túži po mojom šťastí?
„Radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi“ (verš 12a). Ježiš mi pripomína, že cieľom môjho života je nebo.
V záverečnej modlitbe poprosím Ježiša o vnútornú schopnosť predkladať Mu všetko, čo prežívam v každodennom živote. Odovzdám Ježišovi môj deň a budem opakovať: „Verím, že ma požehnávaš!“.
 
stat4u