7. nedeľa v cezročnom období

Meditacia lectio divina - 20. februara 2011

Evanjelium: Mt 5, 38-48
38Ježiš povedal svojim učeníkom: „Počuli ste, že bolo povedané: ‚Oko za oko a zub za zub!‘ 39No ja vám hovorím: Neodporujte zlému. Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nadstav mu aj druhé. 40Tomu, kto sa chce s tebou súdiť a vziať ti šaty, nechaj aj plášť. 41A keď ťa bude niekto nútiť, aby si s ním išiel jednu míľu, choď s ním dve. 42Tomu, kto ťa prosí, daj, a neodvracaj sa od toho, kto si chce od teba niečo požičať.
43Počuli ste, že bolo povedané: ‚Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa.‘ 44Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú, 45aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach. Veď on dáva slnku vychádzať nad zlých i dobrých a posiela dážď na spravodlivých i nespravodlivých.
46Lebo ak milujete tých, ktorí vás milujú, akú odmenu môžete čakať? Vari to nerobia aj mýtnici? 47A ak pozdravujete iba svojich bratov, čo zvláštne robíte? Nerobia to aj pohania? Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.“



O čo prosím?
O silu vôle a odvahu srdca v riadení sa Evanjeliom.

  • Predstavím si zástup ľudí, ktorí počúvajú Ježišovu náuku. Všímajú si, že hovorí s veľkou mocou, s ktorou sa nestretli u učených v Písme.
  • Dlhšie sa pristavím pri každej Ježišovej vete o práve na odvetu (verše 38-42). Aké pocity vo mne vyvolávajú evanjeliové napomenutia o odpovedaní dobrom na zlo? Zverím sa Ježišovi so svojimi myšlienkami a pocitmi.
  • Vrátim sa ešte k uvažovaniu nad textom Evanjelia a prečítam ho formou modlitebných prosieb. Poprosím Ježiša, aby mi pomohol prijať najmä tie slová, ktoré vo mne vyvolávajú odpor a nepochopenie.
  • „Počuli ste...“ (verš 43). Ježiš vysvetľuje žiakom, že ich myseľ a srdce sú stále pod vplyvom toho, čo počujú: milovať priateľov, nenávidieť nepriateľov. Čo na túto tému počujem najčastejšie dnes? Ako to vplýva na moje myslenie a správanie?
  • „Milujte svojich nepriateľov“ (verš 44). Najprv sa musím priznať pred Ním a pred sebou, že v mojom živote jestvujú tiež pocity nenávisti. Ich skrývanie môže prehlbovať nepriateľstvo. Ak sa vo mne ozývajú, pokúsim sa vyjadriť ich pred Ježišom.
  • Postavím sa pred Otca s mojimi zraneniami a pocitom krivdy. Uvedomím si, že ma pozná do hĺbky. Pozná tiež mojich nepriateľov a zlo, ktoré mi vykonali. Neprestáva ich milovať (verš 45). Budem prosiť o Jeho lásku, aby liečila moju bolesť a pocit krivdy.
  • Ježiš ma varuje, aby som svoju láskavosť neobmedzoval iba na vyvolené osoby (verše 46-48). Sú vari v mojom živote ľudia, ktorých si k sebe nepripúšťam? Budem sa v týchto dňoch modliť častejšie za uzdravenie mojich najťažších vzťahov: „Otče, uzdrav moje srdce!“
„Keď Ježiš videl veľké zástupy, vystúpil na vrch.“ (verš 1). Budem kontemplovať Ježišovu tvár a Jeho pohľad. Uvidím v ňom pohnutie a starosť. Ježiš, hľadiac na zástup, vidí každého človeka osobitne.
Uvedomím si, že Ježiš na mňa každý deň hľadí s láskou. Vidí každú moju prácu, pozná každý záchvev môjho srdca a nič neunikne Jeho pozornosti.
„A keď sa posadil, pristúpili k nemu jeho učeníci.“ (verš 1). Budem hľadieť na učeníkov, ktorý sa k Nemu približujú. Ako často prichádzam k Ježišovi? Je vo mne prítomná túžba po Ňom, po Jeho prítomnosti?
„Vtedy otvoril svoje ústa...“ Uvedomím si, že Ježiš ma každodenne osobne učí: v Liturgii Slova, v Eucharistii, v modlitbe breviára, v katechéze... Viem si spomenúť na slovo, ktoré ma v poslednom čase najviac zasiahlo? Aké to bolo slovo?
„Blahoslavení...“ Stanem si doprostred zástupu, ktorý sa zhromaždil na hore. Uvidím Ježiša, ktorý hľadí na mňa. Pozorne a pomaly si prečítam každé z blahoslavenstiev (verše 3-11). Ktoré sa najviac dotýka súčasnej situácie môjho života?
Ježiš vidí stav môjho ducha a moju súčasnú životnú situáciu. Dokážem ju prijať ako Jeho požehnanie? Verím, že Ježiš ma aj v túto chvíľu požehnáva, že túži po mojom šťastí?
„Radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi“ (verš 12a). Ježiš mi pripomína, že cieľom môjho života je nebo.
V záverečnej modlitbe poprosím Ježiša o vnútornú schopnosť predkladať Mu všetko, čo prežívam v každodennom živote. Odovzdám Ježišovi môj deň a budem opakovať: „Verím, že ma požehnávaš!“.
 
stat4u