6. nedeľa v cezročnom období

Meditacia lectio divina - 13. februara 2011

Evanjelium: Mt 5, 17-37
17Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť. 18Veru, hovorím vám: Kým sa nepominie nebo a zem, nepominie sa ani jediné písmeno, ani jediná čiarka zo Zákona, kým sa všetko nesplní. 19Kto by teda zrušil jediné z týchto prikázaní, čo aj najmenšie, a tak by učil ľudí, bude v nebeskom kráľovstve najmenší. Ale kto ich zachová a tak bude aj učiť, ten bude v nebeskom kráľovstve veľký. 20Preto vám hovorím: Ak vaša spravodlivosť nebude väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov, nevojdete do nebeského kráľovstva.
21Počuli ste, že otcom bolo povedané: ‚Nezabiješ!‘ Kto by teda zabil, pôjde pred súd. 22No ja vám hovorím: Pred súd pôjde každý, kto sa na svojho brata hnevá. Kto svojmu bratovi povie: ‚Hlupák,‘ pôjde pred veľradu. A kto mu povie: ‚Ty bohapustý blázon‘, pôjde do pekelného ohňa. 23Keď teda prinášaš dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, 24nechaj svoj dar tam pred oltárom a choď sa najprv zmieriť so svojím bratom; až potom príď a obetuj svoj dar. 25Pokonaj sa včas so svojím protivníkom, kým si s ním na ceste, aby ťa protivník nevydal sudcovi a sudca strážnikovi a aby ťa neuvrhli do väzenia. 26Veru, hovorím ti: Nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš do ostatného haliera.
27Počuli ste, že bolo povedané: ‚Nescudzoložíš!‘ 28No ja vám hovorím: Každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci. 29Ak ťa zvádza na hriech tvoje pravé oko, vylúp ho a odhoď od seba, lebo je pre teba lepšie, ak zahynie jeden z tvojich údov, ako keby sa malo celé tvoje telo dostať do pekla. 30A ak ťa zvádza na hriech tvoja pravá ruka, odtni ju a odhoď od seba, lebo je pre teba lepšie, ak zahynie jeden z tvojich údov, ako keby malo ísť celé tvoje telo do pekla.
31Ďalej bolo povedané: ‚Kto prepustí svoju manželku, nech jej dá priepustný list!‘ 32No ja vám hovorím: Každý, kto prepustí svoju manželku, okrem prípadu smilstva, vystavuje ju cudzoložstvu; a kto si vezme prepustenú ženu, cudzoloží.
33A zasa ste počuli, že otcom bolo povedané: ‚Nebudeš krivo prisahať, ale splníš, čo si Pánovi prisahal!‘ 34No ja vám hovorím: Vôbec neprisahajte ani na nebo, lebo ono je Božím trónom, 35ani na zem, lebo ona je podnožkou jeho nôh, ani na Jeruzalem, pretože je mestom veľkého Kráľa, 36ani na svoju hlavu neprisahaj, lebo ani jediný vlas nemôžeš urobiť bielym alebo čiernym. 37Ale vaša reč nech je ‚áno áno‘, ‚nie nie‘. Čo je navyše, pochádza od Zlého.“



O čo prosím?
O vernosť Božiemu Zákonu v každej životnej situácii.

  • Budem kontemplovať Ježiša, ktorý učí na Hore. Slová, ktoré vychádzajú z Jeho úst, sú rozhodné a nekompromisné (verše 17-20). Týkajú sa dodržiavania a zachovávania Božieho Zákona. Zdôrazňuje, že ho prišiel naplniť a nie zrušiť.
  • Čo môžem povedať o mojej vernosti Božiemu Zákonu v každodennom živote? Dokážem sa tak ako Ježiš jednoznačne postaviť na stranu plnenia Božích prikázaní tam, kde sa iní snažia ich zrušiť alebo zosmiešniť? Nepodlieham morálnym kompromisom?
  • „Pred súd pôjde každý, kto sa na svojho brata hnevá...“ (verše 22-26). Nenosím v srdci hnev? Som úprimne otvorený na odpustenie každému, kto mi spôsobil bolesť alebo krivdu? Ak je teraz moje srdce uzavreté voči nejakej osobe, budem úpenlivo prosiť Ježiša, aby ho otvoril, uzdravil z hnevu a naučil odpúšťať.
  • „Každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci“ (verše 27-28). Ježiš ma varuje pred žiadostivosťou očí. Dáva ju na roveň cudzoložstvu. Čo môžem povedať o čistote môjho pohľadu? Za aké pohľady by som sa pred Ježišom najviac hanbil?
  • Upriamim svoju pozornosť na rozhodnosť a nekompromisnosť Ježišových slov, v ktorých varuje pred hriechmi náruživosti (verše 29-30). „Vylúp si oko“, „Odtni si ruku“ – neobyčajne ostré Ježišove konštatovania, prostredníctvom ktorých chce poukázať na ošklivosť hriechu.
  • Vaša reč nech je áno-áno, nie-nie“ (verš 37). Ježiš ma upozorňuje na čestnosť a pravdovravnosť. Čo môžem povedať o mojej pravdovravnosti?
  • V úprimnom rozhovore s Ježišom sa mu ospravedlním za všetky hriechy jazyka. Poprosím Ho, aby ma spravil priamočiarym.
„Keď Ježiš videl veľké zástupy, vystúpil na vrch.“ (verš 1). Budem kontemplovať Ježišovu tvár a Jeho pohľad. Uvidím v ňom pohnutie a starosť. Ježiš, hľadiac na zástup, vidí každého človeka osobitne.
Uvedomím si, že Ježiš na mňa každý deň hľadí s láskou. Vidí každú moju prácu, pozná každý záchvev môjho srdca a nič neunikne Jeho pozornosti.
„A keď sa posadil, pristúpili k nemu jeho učeníci.“ (verš 1). Budem hľadieť na učeníkov, ktorý sa k Nemu približujú. Ako často prichádzam k Ježišovi? Je vo mne prítomná túžba po Ňom, po Jeho prítomnosti?
„Vtedy otvoril svoje ústa...“ Uvedomím si, že Ježiš ma každodenne osobne učí: v Liturgii Slova, v Eucharistii, v modlitbe breviára, v katechéze... Viem si spomenúť na slovo, ktoré ma v poslednom čase najviac zasiahlo? Aké to bolo slovo?
„Blahoslavení...“ Stanem si doprostred zástupu, ktorý sa zhromaždil na hore. Uvidím Ježiša, ktorý hľadí na mňa. Pozorne a pomaly si prečítam každé z blahoslavenstiev (verše 3-11). Ktoré sa najviac dotýka súčasnej situácie môjho života?
Ježiš vidí stav môjho ducha a moju súčasnú životnú situáciu. Dokážem ju prijať ako Jeho požehnanie? Verím, že Ježiš ma aj v túto chvíľu požehnáva, že túži po mojom šťastí?
„Radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi“ (verš 12a). Ježiš mi pripomína, že cieľom môjho života je nebo.
V záverečnej modlitbe poprosím Ježiša o vnútornú schopnosť predkladať Mu všetko, čo prežívam v každodennom živote. Odovzdám Ježišovi môj deň a budem opakovať: „Verím, že ma požehnávaš!“.
 
stat4u