Meditacia lectio divina - 22. decembra 2013

Evanjelium: Mt 1, 18-24
¹⁸S narodením Ježiša Krista to bolo takto:
Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého.
¹⁹Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť. ²⁰Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. ²¹Porodí syna a dáš mu meno Ježiš; lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.“
²²To všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal ústami proroka: ²³“Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel,“ čo v preklade znamená: Boh s nami.
²⁴Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku.

O čo prosím?
O oslobodenie od strachu a zábran, ktoré ma uzatvárajú pred prijatím Božej vôle.

• Boh vchádza do života Márie a Jozefa ľudsky nepochopiteľným spôsobom (verš 18). Jeho pôsobenie v nich vzbudzuje veľa otázok a rodí vnútornú neistotu. Pokúsim sa pripomenúť si a ešte raz prežiť osobné situácie, v ktorých som trpel a búril som sa pre neschopnosť pochopiť Božiu vôľu v mojom živote.
• „Neboj sa“ (verš 20). Odovzdanie sa do nepochopiteľných plánov Boha rodí v Jozefovom srdci prirodzený strach a duchovné utrpenie. Úprimne však hľadá Božiu vôľu a zakúša upevnenie na ceste povolania.
• Ešte raz budem chcieť prežiť tie chvíle z môjho života, v ktorých mi dal Boh milosť potešenia a úľavy v prežívanom utrpení či strachu. Z hĺbky srdca mu poďakujem za anjela sveta a potechy, ktorého mi vtedy poslal.
• Pokúsim sa vžiť do Jozefovej situácie a do jeho pocitov, keď vidí, že Mária je v požehnanom stave. Budem obdivovať jeho neobyčajnú šľachetnosť a jemnosť (verš 19). Uvažuje, ako pomôcť Márii.
• Aká je moja prvá reakcia vo chvíľach, keď cítim, že mi ublížili alebo keď prežívam nejaké sklamanie? Neposudzujem? Nekonám v návale emócií?
• Budem na Jozefovi obdivovať postoj poslušnosti a úprimného hľadania Božej vôle (verš 24). Je úplne pripravený plniť ju.
• Môžem o sebe povedať, že vo svojom živote túžim nadovšetko napĺňať Božie plány?
• Vstúpim do srdečného rozhovoru s Máriou a s Jozefom. Budem ich úpenlivo prosiť, aby mi pomáhali prijímať Božiu vôľu, najmä vtedy, keď je pre mňa nepochopiteľná. Budem si v srdci opakovať strelnú modlitbu: „Bože, hoci Ťa nechápem, aj tak Ťa nadovšetko milujem...“