Meditacia lectio divina - 10. oktobra 2010

Evanjelium: Lk 17, 11-19
¹¹Na ceste do Jeruzalema prechádzal pomedzi Samáriu a Galileu. ¹²Ako vchádzal do ktorejsi dediny, išlo oproti nemu desať malomocných mužov. Zďaleka zastali ¹³a hlasne kričali: „Ježišu, učiteľ, zmiluj sa nad nami!“ ¹⁴Keď ich uvidel, povedal: „Choďte, ukážte sa kňazom!“ A ako šli, boli očistení. ¹⁵Len čo jeden z nich spozoroval, že je uzdravený, vrátil sa a veľkým hlasom velebil Boha. ¹⁶Padol na tvár Ježišovi k nohám a ďakoval mu; a bol to Samaritán. ¹⁷Ježiš na to povedal: „Neočistilo sa ich desať? A tí deviati sú kde? ¹⁸Nenašiel sa nik okrem tohto cudzinca, čo by sa bol vrátil a vzdal Bohu slávu!“ ¹⁹A jemu povedal: „Vstaň a choď, tvoja viera ťa uzdravila.“

O čo prosím?
O hlbokú skúsenosť stretnutia s Kristom v životných ranách.

• Predstavím si scénu s desiatimi malomocnými, ktorí prosia Ježiša o uzdravenie. Skúsim sa vžiť do ich životnej drámy. Dotkla si ich strašná choroba, ktorá spôsobuje, že sú odvrhnutí rodinou a spoločnosťou. V zúfalstve sa odvolávajú na Ježišovo zľutovanie (verše 11-13).
• Spomeniem si na minulé či súčasné situácie, v ktorých som ubíjaný utrpením alebo odmietnutím zo strany iných prežíval chvíle zúfalstva. Dokážem  v takýchto chvíľach priľnúť k Ježišovi?
• Všimnem si dôveru, s akou malomocní pristupujú k Ježišovi. Ich prosba nebola vypočutá okamžite. Napriek tomu sú bezvýhradne poslušní pokynom Majstra. Ježiš odmeňuje ich dôveru: „A ako šli, boli očistení“ (verš 14).
• Pozriem sa na moje „choroby“. Dokážem o nich s dôverou hovoriť Ježišovi?
• Zúčastním sa na radosti uzdravených. V prežívaní osobného šťastia však zabúdajú na vďačnosť. Iba jeden z nich sa vracia k Ježišovi, aby mu poďakoval (verše 15-18). Iba hlboko veriaci človek dokáže byť vďačný Bohu (verš 19).
• Spomeniem si na chvíle najväčšieho šťastia, ktoré som doposiaľ prežil. Myslím vtedy na Boha, aby som sa spolu s ním delil o moje šťastie, Dokážem byť vďačný?
• Spolu s Ježišom sa vrátim k najšťastnejším chvíľam života, v ktorých som prežil zázračnú premenu alebo uzdravenie. Budem  s ním zdieľať  svoju radosť, zotrvávať v modlitbe velebenia a opakovať: „Ježišu, zvelebujem Ťa v každej uzdravenej rane môjho života“.