24. nedeľa v období cez rok

Meditacia lectio divina - 12. septembra 2010

Evanjelium: Lk 15, 1-32
1Približovali sa k nemu všetci mýtnici a hriešnici a počúvali ho. 2Farizeji a zákonníci šomrali: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“ 3Preto im povedal toto podobenstvo: 4„Ak má niekto z vás sto oviec a jednu z nich stratí, nenechá tých deväťdesiatdeväť na púšti a nepôjde za tou, čo sa stratila, kým ju nenájde? 5A keď ju nájde, vezme ju s radosťou na plecia, 6a len čo príde domov, zvolá priateľov a susedov a povie im: »Radujte sa so mnou, lebo som našiel ovcu, čo sa mi stratila.« 7Hovorím vám: Tak bude aj v nebi väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú.

8Alebo ak má žena desať drachiem a jednu drachmu stratí, nezažne lampu, nevymetie dom a nehľadá starostlivo, kým ju nenájde? 9A keď ju nájde, zvolá priateľky a susedky a povie: »Radujte sa so mnou, lebo som našla drachmu, čo som stratila.« 10Hovorím vám: Takú radosť majú Boží anjeli z jedného hriešnika, ktorý robí pokánie.“

11A pokračoval: „Istý človek mal dvoch synov. 12Mladší z nich povedal otcovi: »Otec, daj mi časť majetku, ktorá mi patrí.« A on im rozdelil majetok. 13O niekoľko dní si mladší syn všetko zobral, odcestoval do ďalekého kraja a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil. 14Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trieť núdzu. 15Išiel teda a uchytil sa u istého obyvateľa tej krajiny a on ho poslal na svoje hospodárstvo svine pásť. 16I túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale nik mu ich nedával. 17Vstúpil teda do seba a povedal si: »Koľko nádenníkov u môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. 18Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. 19Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.« 20I vstal a šiel k svojmu otcovi.

Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. 21Syn mu povedal: »Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom.« 22Ale otec povedal svojim sluhom: »Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! 23Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme, 24lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.« A začali hodovať.

25Jeho starší syn bol práve na poli. Keď sa vracal a približoval sa k domu, počul hudbu a tanec. 26Zavolal si jedného zo sluhov a pýtal sa, čo sa deje. 27Ten mu povedal: »Prišiel tvoj brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa mu vrátil zdravý.« 28On sa však nahneval a nechcel vojsť. Vyšiel teda otec a začal ho prosiť. 29Ale on odpovedal otcovi: »Už toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. 30No keď prišiel tento tvoj syn, čo ti prehýril majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.« 31On mu na to povedal: »Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje. 32Ale patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.«“


spO čo prosím?
O hlboké dojatie z milosrdenstva Otca a túžbu po zmene života.

  • Budem hľadieť na hriešnikov a mýtnikov, ktorí prichádzajú za Ježišom, aby ho počúvali (verš 1). Postavím sa medzi nich. Budem spolu s nimi počúvať Ježišove slová.
  • Ježiš svojou dobrotou priťahuje všetkých. Každého rovnako miluje. Zamyslím sa nad sebou a nad tým, ako ma miluje a túži po mojej prítomnosti v Jeho blízkosti.
  • Všimnem si postoj učených v Písme. Sú plní nenávisti a pohŕdania Ježišom, pretože sa stretáva s hriešnikmi (verš 2). Oni nedokážu počúvať, lebo sú naplnení pýchou. Strach z uznania vlastného hriechu a slabosti im znemožňuje zakúsiť Ježišovu blízkosť.
  • Som pri mojich stretnutiach s Ježišom priamočiary, úprimný a otvorený? Dokážem sa s Ním zhovárať o svojej hriešnosti? Ako blízko k sebe pripúšťam Ježiša?
  • S pomocou obrazov z podobenstva o stratenej ovci a drachme (verše 3-10) si predstavím ustarostenosť a obavy Boha, ktorý ma hľadá vždy, keď sa v živote strácam. Poprosím ho o milosť skúsenosti a duchovného zakúsenia starostlivosti a obáv Boha o mňa a môj život.
  • Všimnem si, ako často Ježiš zdôrazňuje radosť Otca, ktorý sa teší z každého nájdeného hriešnika. Aká je moja predstava Boha, keď k Nemu prichádzam s hriechmi, napríklad vo sviatosti pokánia?
  • Dokážem si predstaviť Boha, ktorého tvár je usmiata, Boha, ktorý sa raduje vždy, keď ma môže objať vo svojom náručí?
  • Budem úpenlivo prosiť o hlboké prežívanie radosti Boha, ktorý ma vinie do náruče a naradostený „vystrojí hostinu“. Oslavuje, keď pred Ním vyznávam svoje hriechy a odovzdávam mu svoju slabosť. Budem opakovať: „Otče, ďakujem Ti za Tvoju vernú a trpezlivú lásku“.
 
stat4u