Mt 21, 28-32
„Čo poviete na toto? Istý človek mal dvoch synov. Prišiel k prvému a povedal mu: „Syn môj, choď dnes pracovať do vinice!“ Ale on odpovedal: „Nechce sa mi.“ No potom to oľutoval a šiel. Išiel k druhému a povedal mu to isté. Ten odpovedal: „Idem, pane!“ Ale nešiel. Kto z týchto dvoch splnil otcovu vôľu?“ Odpovedali: „Ten prvý.“ Ježiš im povedal: „Veru, hovorím vám: Mýtnici a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva. Lebo k vám prišiel Ján cestou spravodlivosti, a neuverili ste mu. Ale mýtnici a neviestky mu uverili. A vy, hoci ste to videli, ani potom ste sa nekajali a neuverili ste mu.

O čo prosím?
O odvahu a svetlo v spoznávaní úrovne môjho duchovného života.

• Ježiš ma varuje pred nábožnosťou, ktorá je postavená na slovách a nie na činoch. Dáva mi príklad dvoch synov (verše 28-30). S ktorým z nich by som porovnal svoje správanie? Akým človekom som: svoju pomoc iba deklarujem alebo pomáham aj konkrétnym skutkom?
• Sľúbil som Bohu niečo, čo som nesplnil? Som dôsledný v duchovných predsavzatiach? Čo môžem povedať o mojej vernosti prísahám alebo sľubom zloženým pred Bohom (kňazská, rehoľná, manželská vernosť...)?
• Ježiš chápe môj vzdor a dokonca i vzburu pri plnení Jeho vôle. Dáva mi čas. Očakáva však, že sa spamätám a nakoniec poviem Bohu "fiat" (verše 30-31). Takýto postoj Mu je milší ako prázdne sľuby, z ktorých nevyplýva žiadna zmena života.
• Ježiš vystríha pred formalistickým postojom a nábožnosťou stavanou na pretvárke. Zodpovedá moja vonkajšia nábožnosť stavu môjho srdca? Záleží mi v mojom náboženskom postoji viac na názore Boha či skôr na názore ľudí?
• Ježiš ma varuje, že skôr, ako sebaistí sa spasia hriešnici, ktorí si uvedomujú svoje pády a prijímajú napomenutia spravodlivého (verše 31-32). Budem prosiť Ježiša, aby ma uchránil pred postojom pýchy a pomohol mi sňať z tváre masku pretvárky a falše. Na záver sa pomodlím k Márii. Poprosím ju o milosť hlbokej pokory v prijímaní Božej vôle.