Prvý adventný tyždeň - Streda po 1. adventnej nedeli |
JPAGE_CURRENT_OF_TOTAL
Mt 15, 29-37 O čo prosím? O silu odovzdať Ježišovi vlastnú krehkosť.
- Priblížim sa k Ježišovi, ktorý stojí nad Galilejským jazerom. Poprosím Ho, aby mi dovolil ísť s ním na horu (verš 29). Sadnem si vedľa Neho. Budem pri Ňom zotrvávať v mlčaní a sýtiť sa Jeho prítomnosťou. Pre Ježiša je najdôležitejšia moja prítomnosť.
- Všimnem si zástup ľudí, ktorí prichádzajú odvšadiaľ (verš 30). Túžia po uzdravení. Podídem bližšie. Vojdem medzi zástup, aby som zblízka videl chromých, chorľavých, nevidiacich... Ako sa cítim v tomto zástupe?
- Čo je mojou najväčšou ranou? Dlhšie sa pristavím pri tejto otázke. Čo ma najviac bolí, čo mi prekáža, aby som žil? Zhováram sa o tom s Ježišom? O čo by som Ho chcel poprosiť?
- Zostanem uprostred zástupu. Priblížim sa k nevidiacim, nemým, chromým. Uvidím, ako im Ježiš vracia zrak, reč, zdravie. Ľudia unavení utrpením, smutní, všetci títo sa menia na prekvapený, naradostený zástup, ktorý velebí Boha (verš 31).
- Pripomeniem si chvíle vo svojom živote, kedy som jasne zakúsil, že Ježiš ma uzdravuje. Kedy to bolo? Za akých okolností? Z čoho ma Ježiš uzdravil? Čo dnes vo mne prevažuje: radosť, vďačnosť, smútok?
- Nájdem Ježišov pohľad. Uzriem v Jeho očiach lásku a ľútosť (verš 32). Hľadí na hladných... i na mňa. Dokážem vnímať nehu, s akou na mňa hľadí? Budem hľadieť na Ježiša a prosiť, aby ma prenikol svojou láskou.
- Ježiš vidí do hĺbky každý môj hlad. Chce ho utíšiť (verše 33-37). Čo je mojim najväčším hladom? Opriem si hlavu o Jeho hruď a budem opakovať: „Iba ty môžeš utíšiť môj hlad“.
|