Mt 11,16-19

„Komuže prirovnám toto pokolenie? Podobá sa deťom...“

Najhoršiou vecou v našom duchovnom živote je nečinnosť a nerozhodnosť; stav, v ktorom človek nevie ani kto je, ani kam ide, ani čo chce. Človek v takomto stave nedosiahne žiaden cieľ. Je ako nenakrútená mechanická bábika – je bezmocný.

Ten, kto sa vydá na cestu za Kristom, má – v istom zmysle – právo, aby blúdil, padal, hriešl... pod podmienkou, že z falošnej cesty sa vráti na tú správnu, že vstane po svojich pádoch, že sa zdvihne z hriechov. Má právo robiť chyby; nemá právo nerobiť nič.

Boh nemá rád bezchybných ľudí, ktorí neurobia ani tú najmenšiu chybičku len preto, že nič nerobia. Boh nám dovolí blúdiť, lebo vie, že sme len ľudia. Ale chce, aby sme boli odhodlaní kráčať jeho cestou – cestou svätosti.

Len tí, ktorí vedia, čo chcú, a sú rozhodnutí niečo preto urobiť, môžu v duchovnom živote dosiahnuť cieľ.