30. nedeľa v cezročnom období

Meditacia lectio divina - 23. októbra 2011

Evanjelium: Mt 22, 34-40
34Keď sa farizeji dopočuli, že Ježiš umlčal saducejov, zišli sa 35a jeden z nich, učiteľ zákona, sa ho spýtal, aby ho pokúšal: 36„Učiteľ, ktoré prikázanie v Zákone je najväčšie?“ 37On mu povedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! 38To je najväčšie a prvé prikázanie. 39Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! 40Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci.“

 

O čo prosím?
O dar skutočnej lásky.

  • Ježiš mi pripomína najväčšie a prvé prikázanie v živote (verše 37-38). Je ním láska k Bohu. Môžem povedať, že láska k Bohu je najväčšou a prvoradou v mojom živote?
  • Cvičenie na úrovni môjho srdca: na lístočkoch si vypíšem osoby, veci, činnosti, ku ktorým ma viaže najväčšie puto. Následne, riadiac sa spontánnym hlasom srdca, ich poukladám v takom poradí, aké mi diktuje srdce. Ktoré miesto zaujíma Boh?
  • Cvičenie na úrovni duše: týka sa duchovnej sily mojej vôle. Znova sa zahľadím na hodnoty vypísané na lístočkoch a s odvolaním sa na konkrétne životné situácie uvidím, ktoré z týchto citových pripútaní si vyžadujú najväčšie úsilie, aby som dal prednosť Bohu.
  • Na úrovni mysle: veľmi skrátene si pospomínam na udalosti z môjho života. V ktorých z nich sa spontánne objavila myšlienka na Boha, vedomie, že je prítomný? Aké to boli myšlienky: presvedčenie o Jeho starostlivej prítomnosti alebo bolesť pre Jeho neprítomnosť? Sú tu aj také udalosti, ktoré mi spôsobujú bolesť a pocit ukrivdenia zo strany Boha?
  • Ježiš hovorí o láske k blížnemu. Zrelosť tejto lásky závisí od lásky k sebe samému. Spýtam sa na lásku k sebe samému (verš 39). Môžem zopakovať predchádzajúce cvičenie, pričom tentoraz budem skúmať úroveň lásky k sebe samému.
  • Odovzdám Bohu plody mojej meditácie. Poprosím Ho, aby svojou láskou naplnil moje srdce, dušu, myseľ. Budem dnes s vierou opakovať: „Mimo Teba nemám lásku!“.
Uvedomím že Ježiš na mňa každý deň hľadí s láskou. Vidí každú moju prácu, pozná každý záchvev môjho srdca a nič neunikne Jeho pozornosti.
„A keď sa posadil, pristúpili k nemu jeho učeníci.“ (verš 1). Budem hľadieť na učeníkov, ktorý sa k Nemu približujú. Ako často prichádzam k Ježišovi? Je vo mne prítomná túžba po Ňom, po Jeho prítomnosti?
„Vtedy otvoril svoje ústa...“ Uvedomím si, že Ježiš ma každodenne osobne učí: v Liturgii Slova, v Eucharistii, v modlitbe breviára, v katechéze... Viem si spomenúť na slovo, ktoré ma v poslednom čase najviac zasiahlo? Aké to bolo slovo?
„Blahoslavení...“ Stanem si doprostred zástupu, ktorý sa zhromaždil na hore. Uvidím Ježiša, ktorý hľadí na mňa. Pozorne a pomaly si prečítam každé z blahoslavenstiev (verše 3-11). Ktoré sa najviac dotýka súčasnej situácie môjho života?
Ježiš vidí stav môjho ducha a moju súčasnú životnú situáciu. Dokážem ju prijať ako Jeho požehnanie? Verím, že Ježiš ma aj v túto chvíľu požehnáva, že túži po mojom šťastí?
„Radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi“ (verš 12a). Ježiš mi pripomína, že cieľom môjho života je nebo.
V záverečnej modlitbe poprosím Ježiša o vnútornú schopnosť predkladať Mu všetko, čo prežívam v každodennom živote. Odovzdám Ježišovi môj deň a budem opakovať: „Verím, že ma požehnávaš!“.
 
stat4u