Meditacia lectio divina - 18. septembra 2011

Evanjelium: Mt 20, 1-16
¹Ježiš povedal učeníkom toto podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi, ktorý vyšiel skoro ráno najať robotníkov do svojej vinice. ²Zjednal sa s robotníkmi na denári za deň a poslal ich do svojej vinice. ³Keď vyšiel okolo deviatej hodiny, videl iných, ako stoja záhaľčivo na námestí. ⁴I povedal im: »Choďte aj vy do mojej vinice a dám vám, čo bude spravodlivé.« ⁵A oni šli. Vyšiel znova okolo dvanástej aj okolo tretej hodiny popoludní a urobil podobne. ⁶Keď vyšiel okolo piatej popoludní a našiel iných postávať, povedal im: »Čo tu nečinne stojíte celý deň?« ⁷Vraveli mu: »Nik nás nenajal.« Povedal im: »Choďte aj vy do mojej vinice!«
⁸Keď sa zvečerilo, povedal pán vinice svojmu správcovi: »Zavolaj robotníkov a vyplať im mzdu, počnúc poslednými až po prvých!« ⁹Tak prišli tí, čo nastúpili okolo piatej hodiny popoludní, a každý dostal denár. ¹⁰Keď prišli tí prví, mysleli si, že dostanú viac. Ale aj oni dostali po denári. ¹¹Vzali ho a šomrali na hospodára: ¹²»Tí poslední pracovali jedinú hodinu, a ty si ich postavil na roveň nám, čo sme znášali bremeno dňa a horúčosť.« ¹³Ale on jednému z nich odpovedal: »Priateľu, nekrivdím ti. Nezjednal si sa so mnou za denár? ¹⁴Vezmi, čo je tvoje, a choď! Ja chcem aj tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe. ¹Alebo nesmiem so svojím robiť, čo chcem? Či na mňa zazeráš preto, že som dobrý?« ¹⁶Tak budú poslední prvými a prví poslednými.“

O čo prosím?
O veľkorysosť v odpovedaní na milosti, ktoré dostávam v každú hodinu života.

• Ježiš prirovnáva Božie kráľovstvo k vinici, v ktorej pracujú Ním najatí robotníci (verš 1). Každému z nich On sám určuje prácu a odmenu. Uvedomím si hlbokú pravdu, že povolanie do vinice Pána je čistou, ničím nezaslúženou milosťou.
• V pamäti sa vrátim k najväčším milostiam, ktoré som zakúsil v mojom doterajšom živote. Pozriem sa na históriu môjho života cez pohľad pôsobenia Božej prozreteľnosti. Ako ma viedla, strážila, chránila mňa a mojich najbližších?
• Ježiš prirovnáva seba k chápajúcemu hospodárovi, ktorý trpezlivo hľadá potulujúcich sa robotníkov a pozýva ich do svojej vinice, bez ohľadu na to, ako už deň pokročil (verše 6-7). Predstavím si, ako dlhé hodiny, v páľave dňa, hľadá „nezamestnaných“ a pozýva ich, aby sa pridali k jeho pracovníkom.
• Pozriem sa s vďačnosťou na svoj život. Spomeniem si najskôr na tie chvíle, v ktorých som sa cítil byť stratený, bez motivácie k životu. V ktorom období môjho života  ma našiel Ježiš? Ako dlho ma hľadal? Spomeniem si na deň, v ktorý ma našiel. Poďakujem Mu za Jeho lásku a trpezlivosť, za deň, v ktorý ma povolal do svojej vinice.
• Stretávam v mojej každodennosti ľudí, ktorí sú stratení a vzdialení Bohu, bez motivácie a zmyslu života? Sú takýto ľudia aj medzi mojimi najbližšími? Kto to je? Verím, že nikdy nie je neskoro a že Božia prozreteľnosť ich môže nájsť? Modlím sa za týchto ľudí?
• Ježiš pranieruje vypočítavosť pracovníkov, ktorí  netolerujú „robotníkov poslednej hodiny“ (verše 11-16). Budem Ježiša prosiť, aby ma urobil citlivým na malých a posledných. V srdci si budem uchovávať modlitbu: „Daj mi vnímavé srdce, srdce otvorené na pomoc najslabším!“.