23. nedeľa v cezročnom období

Meditacia lectio divina - 4. septembra 2011

Evanjelium: Mt 18, 15-20
15Keď sa tvoj brat prehreší proti tebe, choď a napomeň ho medzi štyrmi očami. Ak ťa počúvne, získal si svojho brata. 16Ak ťa nepočúvne, priber si ešte jedného alebo dvoch, aby bola každá výpoveď potvrdená ústami dvoch alebo troch svedkov. 17Keby ani ich nepočúvol, povedz to cirkvi. A keby ani cirkev nechcel poslúchnuť, nech ti je ako pohan a mýtnik. 18Veru, hovorím vám: Čo zviažete na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažete na zemi, bude rozviazané v nebi.
19A zasa vám hovorím: Ak budú dvaja z vás na zemi jednomyseľne prosiť o čokoľvek, dostanú to od môjho Otca, ktorý je na nebesiach. 20Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi.“

 

O čo prosím?
O milosť odpustenia tým, ktorí mi ukrivdili.

  • „Keď sa tvoj brat prehreší proti tebe...“ (verš 15). Spomeniem si pred Ježišom na tých, ktorí mi ublížili. Kto ma najviac zranil? Uchovávam si v srdci hnev? Dokážem odpustiť? Poprosím Ježiša, aby moje srdce naplnil svojou láskou.
  • Ježiš mi pripomína, že nemôžem v sebe potláčať utŕženú krivdu. Odpustenie predpokladá, že si najprv pred sebou a potom pred tým, ktorý mi ublížil priznám, že som bol zranený. Priznávam sa sám pred sebou k zraneniam, ktoré nosím v srdci? Som od nich slobodný?
  • Jednou z foriem vyslovenia zakúsenej krivdy je bratské napomínanie (verš 15). Nie je to spôsob vyjadrovania svojich výhrad a hnevov, ale je to spôsob, ako možno tomu, kto ubližuje  pomôcť pochopiť jeho hriešny postoj. Čo môžem povedať o mojej schopnosti napomínať?
  • Ježiš ma povzbudzuje, aby som napomínal s miernosťou: najprv medzi štyrmi očami, potom pred svedkami a nakoniec pred spoločenstvom (verše 15-17).  Nemožno kryť vinníkov a krivdy prejsť mlčaním. Nemením napomínanie na ohováranie, výčitky a výhrady? Neutekám pred napomínaním krívd a ich pôvodcov vtedy, keď si to vyžaduje dobro  osoby alebo komunity?
  • Najväčšou pomocou Ježiša pri liečení zakúsených zranení a odpúšťaní krívd je sviatosť pokánia (verš 18). Dotýkam sa pri sviatosti pokánia koreňov mojich hriechov, negatívnych pocitov a bolestných zranení? Verím, že Ježiš ma z nich môže uzdraviť, vyliečiť zlé spomienky?
  • Ježiš poukazuje na silu spoločnej modlitby (verše 19-20). Otec neodmieta tým, ktorí spolu v zhode o niečo prosia.  Zverím Otcovi všetky najťažšie záležitosti a zranené vzťahy v mojej komunite a rodine. Budem prosiť s pokorou: „Pomôž mi odpustiť tým, ktorí mi ublížili!“
Uvedomím že Ježiš na mňa každý deň hľadí s láskou. Vidí každú moju prácu, pozná každý záchvev môjho srdca a nič neunikne Jeho pozornosti.
„A keď sa posadil, pristúpili k nemu jeho učeníci.“ (verš 1). Budem hľadieť na učeníkov, ktorý sa k Nemu približujú. Ako často prichádzam k Ježišovi? Je vo mne prítomná túžba po Ňom, po Jeho prítomnosti?
„Vtedy otvoril svoje ústa...“ Uvedomím si, že Ježiš ma každodenne osobne učí: v Liturgii Slova, v Eucharistii, v modlitbe breviára, v katechéze... Viem si spomenúť na slovo, ktoré ma v poslednom čase najviac zasiahlo? Aké to bolo slovo?
„Blahoslavení...“ Stanem si doprostred zástupu, ktorý sa zhromaždil na hore. Uvidím Ježiša, ktorý hľadí na mňa. Pozorne a pomaly si prečítam každé z blahoslavenstiev (verše 3-11). Ktoré sa najviac dotýka súčasnej situácie môjho života?
Ježiš vidí stav môjho ducha a moju súčasnú životnú situáciu. Dokážem ju prijať ako Jeho požehnanie? Verím, že Ježiš ma aj v túto chvíľu požehnáva, že túži po mojom šťastí?
„Radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi“ (verš 12a). Ježiš mi pripomína, že cieľom môjho života je nebo.
V záverečnej modlitbe poprosím Ježiša o vnútornú schopnosť predkladať Mu všetko, čo prežívam v každodennom živote. Odovzdám Ježišovi môj deň a budem opakovať: „Verím, že ma požehnávaš!“.
 
stat4u