22. nedeľa v cezročnom období

Meditacia lectio divina - 28. augusta 2011

Evanjelium: Mt 16, 21-27
21Ježiš začal svojim učeníkom vyjavovať, že musí ísť do Jeruzalema a mnoho trpieť od starších, veľkňazov a zákonníkov, že ho zabijú, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych. 22Peter si ho vzal nabok a začal mu dohovárať: „Nech ti je milostivý Boh, Pane! To sa ti nesmie stať!“ 23On sa obrátil a povedal Petrovi: „Choď mi z cesty, satan! Na pohoršenie si mi, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!“
24Potom Ježiš povedal svojim učeníkom: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. 25Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho. 26Veď čo osoží človeku, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?! Alebo za čo vymení človek svoju dušu?! 27Lebo Syn človeka príde v sláve svojho Otca so svojimi anjelmi a vtedy odplatí každému podľa jeho skutkov.

 

O čo prosím?
O srdce schopné zriekať sa pre Ježiša a blížnych.

  • Budem hľadieť na Ježiša, ktorý ide do Jeruzalemu s vedomím toho, že Ho tam čaká veľa utrpenia. Vie, že pre apoštolov nebude jednoduché prijať túto pravdu. Pripravuje ich na to.
  • K akému Ježišovi sa modlím najčastejšie? Je mi blízka tvár umučeného Ježiša? Ako často praktizujem adoráciu kríža, meditáciu Utrpenia Pána, Krížovú cestu?
  • Pozriem sa na Petrovu reakciu, keď počúva Ježiša, ktorý predpovedá svoje umučenie. Predstavím si Jeho tvár, oči, vnútorný vzdor. Zavolá si Ježiša bokom a napomína Ho (verš 22).
  • Vidím nejakú podobnosť Petrovi v mojich reakciách, keď sa ma zrazu dotýka utrpenie? Spomeniem si na rozličné situácie z môjho života, keď sa ma nečakane dotklo nejaké nešťastie. Ako som sa vtedy zachoval?
  • Pokúsim sa byť úprimný a otvorený ako Peter. Zdôverím sa Ježišovi s mojimi ťažkosťami a odporom pri prijímaní utrpenia. Poviem mu o utrpení, ktorého sa najviac obávam (verš 23).
  • Ježiš mi pripomína, že priateľstvo s Ním nesie so sebou aj utrpenie a odriekanie si (verše 24-25). Aké pocity sa vo mne ozývajú, keď počúvam tieto slová? Odovzdám mu všetky moje vzdory a obavy, aby ich premenil na obetu pre Neho.
  • Ježiš mi pripomína nesmiernu cenu mojej duše. Mať čistú dušu znamená viac než získať celý svet (verš 26). Snažím sa o vytrvanie v milosti posväcujúcej? Aký je súčasný stav mojej duše? Čo pociťujem pri Ježišových  slovách o poslednom súde (verš 27)?
  • V pokornej modlitbe poprosím o dar neprestajného zotrvávania v milosti posväcujúcej a o dobrú smrť. S horlivým srdcom budem opakovať: „Nedovoľ mi nikdy stratiť Tvoju milosť!“
Uvedomím že Ježiš na mňa každý deň hľadí s láskou. Vidí každú moju prácu, pozná každý záchvev môjho srdca a nič neunikne Jeho pozornosti.
„A keď sa posadil, pristúpili k nemu jeho učeníci.“ (verš 1). Budem hľadieť na učeníkov, ktorý sa k Nemu približujú. Ako často prichádzam k Ježišovi? Je vo mne prítomná túžba po Ňom, po Jeho prítomnosti?
„Vtedy otvoril svoje ústa...“ Uvedomím si, že Ježiš ma každodenne osobne učí: v Liturgii Slova, v Eucharistii, v modlitbe breviára, v katechéze... Viem si spomenúť na slovo, ktoré ma v poslednom čase najviac zasiahlo? Aké to bolo slovo?
„Blahoslavení...“ Stanem si doprostred zástupu, ktorý sa zhromaždil na hore. Uvidím Ježiša, ktorý hľadí na mňa. Pozorne a pomaly si prečítam každé z blahoslavenstiev (verše 3-11). Ktoré sa najviac dotýka súčasnej situácie môjho života?
Ježiš vidí stav môjho ducha a moju súčasnú životnú situáciu. Dokážem ju prijať ako Jeho požehnanie? Verím, že Ježiš ma aj v túto chvíľu požehnáva, že túži po mojom šťastí?
„Radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi“ (verš 12a). Ježiš mi pripomína, že cieľom môjho života je nebo.
V záverečnej modlitbe poprosím Ježiša o vnútornú schopnosť predkladať Mu všetko, čo prežívam v každodennom živote. Odovzdám Ježišovi môj deň a budem opakovať: „Verím, že ma požehnávaš!“.
 
stat4u