20. nedeľa v cezročnom období

Meditacia lectio divina - 14. augusta 2011

Evanjelium: Mt 15, 21-28
21Ježiš odtiaľ odišiel a odobral sa do okolia Týru a Sidonu. 22Tu prišla k nemu istá kanaánska žena z tých končín a kričala: „Zmiluj sa nado mnou, Pane, syn Dávidov! Dcéru mi hrozne trápi zlý duch.“ 23 Ale on jej neodpovedal ani slovo.
Jeho učeníci pristúpili k nemu a prosili ho: „Pošli ju preč, lebo kričí za nami.“ 24Ale on odvetil: „Ja som poslaný iba k ovciam strateným z domu Izraela.“ 25No ona prišla k nemu, poklonila sa mu a povedala: „Pane, pomôž mi!“ 26On jej odpovedal: „Nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.“ 27“Áno, Pane,“ vravela ona, „ale aj šteňatá jedia odrobinky, čo padajú zo stola ich pánov.“ 28Vtedy jej Ježiš povedal: „Žena, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, ako chceš.“ A od tej hodiny bola jej dcéra zdravá.

 

O čo prosím?
O milosť vytrvalosti v modlitbe v chvíľach pochybností.

  • Vojdem do zástupu ľudí, ktorí kráčajú za Ježišom. Pristúpim ku kričiacej žene, ktorá chce na seba upútať Ježišovu pozornosť. Započúvam sa do jej dojímavého volania: „Zmiluj sa nado mnou“.
  • Spomínam si na bolestné skúsenosti, keď som trpiac volal k Ježišovi: „Zmiluj sa nado mnou?“ Nezakusujem práve teraz podobný stav? Aké slová by najlepšie vyjadrovali súčasný stav môjho ducha?
  • Všimnem si obrovskú bolesť ženy, ktorá prosí za svoju dcéru trápenú zlým duchom. Sú v mojej rodine, v mojej komunite osoby, ktoré sú stratené a  trápené zlom? Budem volať k Ježišovi, aby sa nad nimi zľutoval. Koho mu chcem zveriť?
  • Všimnem si nástojčivosť ženy, s akou volá za Ježišom aj vtedy, keď ju iní znechucujú. Čo môžem povedať Ježišovi o mojej vytrvalosti v chvíľach pochybností? Dokážem bojovať so znechutením?
  • Započúvam sa do rozhovoru ženy s Ježišom. Vcítim sa do jej zápasu s ťažkými slovami Ježiša. Neznechucuje sa, nepoľavuje v prosbách.
  • Pamätám si modlitby, v ktorých som zakúsil zvláštnym spôsobom zápas s Božím slovom? Aké to bolo slovo? Dokázal som naň odpovedať?   Aké slová v Evanjeliu sú pre mňa najťažšie? Ako na ne odpovedám?
  • Priblížim sa k Ježišovi, ktorý mi dáva za príklad vieru pohanky. Je taká silná, že vedie k uzdraveniu. Priľnem k Ježišovi s mojou krehkou vierou, s pokušeniami zúfalstva a znechutenia. Budem opakovať ako táto žena: „Pane, pomôž mi“.
Uvedomím že Ježiš na mňa každý deň hľadí s láskou. Vidí každú moju prácu, pozná každý záchvev môjho srdca a nič neunikne Jeho pozornosti.
„A keď sa posadil, pristúpili k nemu jeho učeníci.“ (verš 1). Budem hľadieť na učeníkov, ktorý sa k Nemu približujú. Ako často prichádzam k Ježišovi? Je vo mne prítomná túžba po Ňom, po Jeho prítomnosti?
„Vtedy otvoril svoje ústa...“ Uvedomím si, že Ježiš ma každodenne osobne učí: v Liturgii Slova, v Eucharistii, v modlitbe breviára, v katechéze... Viem si spomenúť na slovo, ktoré ma v poslednom čase najviac zasiahlo? Aké to bolo slovo?
„Blahoslavení...“ Stanem si doprostred zástupu, ktorý sa zhromaždil na hore. Uvidím Ježiša, ktorý hľadí na mňa. Pozorne a pomaly si prečítam každé z blahoslavenstiev (verše 3-11). Ktoré sa najviac dotýka súčasnej situácie môjho života?
Ježiš vidí stav môjho ducha a moju súčasnú životnú situáciu. Dokážem ju prijať ako Jeho požehnanie? Verím, že Ježiš ma aj v túto chvíľu požehnáva, že túži po mojom šťastí?
„Radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi“ (verš 12a). Ježiš mi pripomína, že cieľom môjho života je nebo.
V záverečnej modlitbe poprosím Ježiša o vnútornú schopnosť predkladať Mu všetko, čo prežívam v každodennom živote. Odovzdám Ježišovi môj deň a budem opakovať: „Verím, že ma požehnávaš!“.
 
stat4u