Meditacia lectio divina - 26. decembra 2010

Evanjelium: Mt 2,13-15. 19-23
¹³Po ich odchode sa Jozefovi vo sne zjavil Pánov anjel a povedal: „Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku, ujdi do Egypta a zostaň tam, kým ti nedám vedieť, lebo Herodes bude hľadať dieťa, aby ho zmárnil.“
¹⁴On vstal, vzal za noci dieťa i jeho matku a odišiel do Egypta. ¹⁵Tam zostal až do Herodesovej smrti, aby sa splnilo, čo povedal Pán ústami proroka:
„Z Egypta som povolal svojho syna.“
¹⁹Po Herodesovej smrti sa Pánov anjel zjavil vo sne Jozefovi v Egypte ²⁰a povedal mu: „Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku a choď do izraelskej krajiny. Tí, čo striehli na život dieťaťa, už pomreli.“ ²¹On vstal, vzal dieťa i jeho matku a vrátil sa do izraelskej krajiny. ²²Ale keď sa dopočul, že v Judei kraľuje Archelaus namiesto svojho otca Herodesa, bál sa ta ísť. Varovaný vo sne, odobral sa do galilejského kraja. ²³Keď ta prišiel, usadil sa v meste, ktoré sa volá Nazaret, aby sa splnilo, čo predpovedali proroci: „Budú ho volať Nazaretský.“

O čo prosím?
O plné dôvery odovzdanie sa Bohu vo chvíľach kríz.

• Onedlho po veľkej radosti z narodenia Ježiša sa pre Máriu a Jozefa začína čas veľkej skúšky. Musia utekať pred Herodesom, ktorý chce zabiť Ježiša (verše 13-15). Pokúsim si predstaviť túto udalosť, aby som ju prežil spolu s Nimi.
• Pozhováram sa s Máriou a Jozefom o ich zážitkoch z tejto dramatickej noci. Spýtam sa ich na pocity, ktoré ich vtedy sprevádzali. Vcítim sa do ich utrpenia a budem ich sprevádzať pri ich nočnom úteku do Egypta.
• Pokúsim sa spomenúť si na obzvlášť ťažké situácie, ktoré ma zaskočili.  Ako som vtedy reagoval? Ako znášam náhlu skúsenosť utrpenia? Úprimne o tom porozprávam Márii, Jozefovi a maličkému Ježiškovi.
• Všimnem si ako sa Boh stará o Ježišovu Rodinu. Varuje ju pred nebezpečenstvom. Ukazuje cestu úteku, zázračne sa o nich stará na ceste i počas pobytu v cudzej krajine. Pomáha im vrátiť sa do vlasti. Chráni ich pred ďalšími nebezpečenstvami (verše 13.19-23).
• Spomeniem si na tie situácie z môjho rodinného života, v ktorých som jasne pocítil, ako zázračne Boh viedol moju rodinu (komunitu) cez ťažké životné skúšky a navštívenia. Poďakujem za tieto chvíle Bohu.
• Budem obdivovať Máriinu a Jozefovu odovzdanosť a dôveru Bohu, z ktorou prijímajú každé Jeho vnuknutie a radu. Čo môžem povedať o mojej dôvere a odovzdanosti Bohu vo chvíľach nebezpečenstva a utrpenia? Dokážem byť trpezlivý a dôverovať?
• V záverečnej modlitbe pozvem Máriu, Jozefa a Dieťatko do mojej rodiny a komunity. Zverím im najťažšie problémy. Vyslovím ich a s vierou budem opakovať: „Všetko je v rukách Božích“.