Meditacia lectio divina - 15. decembra 2013

Evanjelium: Mt 11, 2-11
²Ján bol v žalári. Keď počul o Kristových skutkoch, poslal k nemu svojich učeníkov ³opýtať sa: „Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?“ ⁴Ježiš im odpovedal: „Choďte a oznámte Jánovi, čo počujete a čo vidíte: ⁵Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium. ⁶A blahoslavený je, kto sa na mne nepohorší.“ ⁷Keď odchádzali, začal Ježiš hovoriť zástupom o Jánovi: „Čo ste vyšli na púšť vidieť? Trstinu zmietanú vetrom? ⁸Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka oblečeného do jemných šiat? Veď tí, čo nosia jemné šaty, bývajú v kráľovských domoch. ⁹Teda čo ste vyšli vidieť? Proroka? Áno, hovorím vám, viac ako proroka! ¹⁰Lebo to o ňom je napísané:
»Hľa, ja posielam svojho posla pred tvojou tvárou
a on pripraví cestu pred tebou.«
¹¹Veru, hovorím vám: Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nepovstal nik väčší ako Ján Krstiteľ. Ale ten, kto je v nebeskom kráľovstve menší, je väčší ako on.

O čo prosím?
O milosť byť blízko Ježišovi v bolestných chvíľach.

• Pokúsim sa vcítiť do pocitov Jána Krstiteľa. Je vo väzení za odvážne hovorenie pravdy a pranierovanie zla. Všimnem si, že v tejto dramatickej situácii neprestáva čakať na Ježiša. Nesústreďuje sa na svoj osud a ani na svoje utrpenie. Najdôležitejšia otázka a túžba života zostáva  aj vo väzení nezmenená (verše 2-3).
• Všimnem si, že Ján  hoci vždy žil životom plným modlitby a odriekania, nebol uchránený pred pochybnosťami vo viere. Neskrýva svoju neistotu. Aké otázky by som chcel položiť Bohu? Aké pochybnosti vo viere ma najviac trápia? Priznávam si ich v modlitbe?
• Vyslovím pred Ježišom to, čo ma najviac trápi alebo vo mne vzbudzuje odpor vo viere. Vyslovím najmä tie pochybnosti, s ktorými som sa Mu doposiaľ nepriznal.
• Ježiš sa nečudujem otázkam veľkého proroka a ani sa nimi nepohoršuje (verše 4-5). Nenecháva moje otázky bez odpovedí. Dáva ich však svojim spôsobom. Snažím sa vidieť Ježiša v každodenných znakoch? Vnímam malé a veľké zázraky, ktoré pre mňa uskutočňuje uprostred obyčajných udalostí?
• Budem pozorne počúvať Ježišove slová, ktorými potvrdzuje Jánovo poslanie a chváli jeho postoj (verše 7-11), jeho rozhodnosť, skromnosť a pokoru. Za aké dobré vlastnosti by ma mohol Ježiš pochváliť a za čo by sa hanbil?
• V záverečnom rozhovore budem vrúcne prosiť Ježiša, aby mi pomohol verne plniť moje životné povolanie. Spomeniem pred Ním moje najväčšie ťažkosti a budem opakovať:  „Ježišu, dôverujem Ti...“.