Meditacia lectio divina - 14. novembra 2010

Evanjelium: Lk 21, 5-19
⁵Keď niektorí hovorili o chráme, že je vyzdobený krásnymi kameňmi a pamätnými darmi, povedal: ⁶„Prídu dni, keď z toho, čo vidíte, nezostane kameň na kameni; všetko bude zborené.“ ⁷Oni sa ho opýtali: „Učiteľ, kedy to bude a aké bude znamenie, keď sa to začne diať?“ ⁸On odpovedal: „Dajte si pozor, aby vás nezviedli. Lebo prídu mnohí a v mojom mene budú hovoriť: »To som ja« a: »Ten čas je už blízko.« Nechoďte za nimi! ⁹A keď budete počuť o vojnách a nepokojoch, neľakajte sa! Toto musí prísť predtým, ale koniec nebude hneď.“
¹⁰Potom im povedal: „Národ povstane proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu. ¹¹Budú veľké zemetrasenia a miestami hlad a mor, budú hrôzy a veľké znamenia na nebi. ¹² Ale pred tým všetkým položia na vás ruky a budú vás prenasledovať, vydajú vás synagógam a uväznia vás, budú vás vláčiť pred kráľov a vladárov pre moje meno. ¹³To sa vám stane, aby ste vydali svedectvo. ¹⁴Zaumieňte si teda, že nebudete dopredu premýšľať, ako sa brániť, ¹⁵lebo ja vám dám výrečnosť a múdrosť, ktorej nebudú môcť všetci vaši protivníci odolať ani protirečiť. ¹⁶Budú vás zrádzať aj rodičia, bratia, príbuzní a priatelia a niektorých z vás pripravia o život. ¹⁷Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. ¹⁸Ale ani vlas sa vám z hlavy nestratí. ¹⁹Ak vytrváte, zachováte si život.

O čo prosím?
O milosť vernosti a vytrvania pri Bohu uprostred skúšok a utrpenia.

• ZJežiš varuje „veriacich v Boha“ pred postojom triumfalizmu, hľadaním slávy a potvrdeniami svojej hodnoty v ľudských zabezpečeniach a úspechoch (verš 5). Nie vonkajšie znaky viery sú mierou jej veľkosti, ale priľnutie k Ježišovi s láskou, najmä vtedy, keď sa vytratia úspechy (verš 6).
• Všimnem si moje prežívanie viery. Vymenujem všetky duchovné cvičenia, ktoré denne praktizujem. Môžem povedať, že ma približujú k Ježišovi a posilňujú moje spojenie s Ním samotným? Nie je v nich rutina a zvyk, ktoré oslabujú moje pripútanie sa k Ježišovi?
• Ježiš mi pripomína, že cesta kresťanského povolania vedie cez kríž nepochopenia, obvinení, odvrhovania aj zo strany najbližších (verše 12-17). Bude to príležitosť pre vydávanie svedectva o viere. Spomeniem si na situácie, keď som pre moju vieru v Ježiša bol vysmievaný alebo nepochopený. Ako som sa vtedy zachoval?
• Ježiš, ktorý predpovedá skúšky a súženia na ceste viery, ma zároveň ubezpečuje o svojej blízkosti a starostlivej láske. On prvý je mojim ochrancom, ktorý nesklame. Túži po tom, aby som mu bezhranične dôveroval (verše 15.18). Vytrvalosť vo vernom pripútaní sa k Ježišovi zachráni môj život (verš 19).
• Budem úpenlivo prosiť Ježiša, aby ma zachránil pred podľahnutím pochybnostiam a zradou. Odovzdám do Jeho milosrdnej starostlivosti všetky chvíle môjho života, v ktorých budem podrobený skúške vernosti Ježišovi. Úplne zasvätím seba, moju rodinu i spoločenstvo Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu.